Dnes som mal tú česť zúčastniť sa na spomienkovom stretnutí Konfederácie politických väzňov Slovenska pri príležitosti 77. výročia komunistického prevratu vo februári 1948 v Československu. Stretnutie s rodinami, ktoré si hlboko uvedomujú hodnotu slobody, na mňa silne zapôsobilo.

Február 1948 nepredstavoval len politický zlom, ale predovšetkým tragický zásah do ľudských osudov. Zničil dôveru, rozdelil rodiny a zanechal rany, ktoré sa hoja dodnes.

Ako verejný ochranca práv neochvejne stojím na strane ochrany ľudských práv a slobôd, ktoré si naši rodičia vybojovali v roku 1989 a ktoré boli kruto odopreté tým, ktorí trpeli po februárovom prevrate. Dôrazne som vystupoval proti návrhom zákonov, ktoré by viedli k zníženiu štandardu ochrany ľudských práv na Slovensku.

S potešením konštatujem, že v prípade takzvaného lex atentát sa mi podarilo udržať štandard zhromažďovacieho práva občanov. Rovnako oceňujem, že počas osobného monitoringu protestných zhromaždení v Bratislave som nezaznamenal žiadny prípad neopodstatneného alebo neprimeraného použitia donucovacích prostriedkov zo strany polície.

S napätím očakávam rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o mojom návrhu na vyslovenie nesúladu s ústavou v prípade nedávno prijatej novely infozákona.

Naďalej budem neúnavne pracovať na tom, aby boli základné práva a slobody rešpektované a chránené.

Prečítajte si môj príhovor.

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotkách sú zachytené účastníčky a účastníci spomienkového stretnutia]