Bolo mi cťou sa v závere uplynulého pracovného týždňa zúčastniť slávnostného IFTARU. Ďakujem pozývateľom pánovi Mohamadovi Hasnovi a pánovi Marošovi Žofčínovi z Islamská nadácia na Slovensku za pozvanie.

Atmosféra, v ktorej sa za jedným stolom stretnú príslušníci odlišných svetonázorových, filozofických či náboženských orientácií mi pripomína časy, keď som od svojho tínedžerského veku vyrastal v prostredí arménskej diaspory na Slovensku. V rodine, v ktorej panujú odlišné zvyky, v ktorej sa vyznáva iná konfesia či v rodine, v ktorej sa hovorí jazykom starobylého arménskeho národa. Vtedy si človek autenticky uvedomí aj úskalia, s ktorými sa stretávajú cudzinci na území Slovenskej republiky.

Vo svojej ombudsmanskej činnosti nezanedbávam ani ochranu ľudských práv a slobôd cudzincov. Nečakám na to, aby sa na mňa obrátili. Dodnes si pamätám plač jedného chlapca zo severoafrickej moslimskej krajiny, ktorý povedal: „Pán ombudsman, 50 dní som nepočul hlas svoje matky. Ona nevie či žijem a ja neviem či ona žije.“ Počas pôstneho obdobia Ramadán tento chlapec trpel len preto, že mu nebolo umožnené telefonovať.

Ramadán je znamením mieru a solidarity s tými, ktorí potrebujú pomoc, a tiež znamením spolupatričnosti v rodine.

Pripájam môj úplný príhovor zo slávnostného IFTARU 2024.