Obrátila sa na mňa podávateľka podnetu, ktorá namietala neprimeranú dĺžku rozhodovaniu úradu práce o peňažnom príspevku na opatrovanie jej maloletého syna. Podávateľka podnetu podala žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie na príslušný úrad práce v auguste 2023.

Komplexný posudok až po pol roku

Vo veci peňažných príspevkov na opatrovanie je podkladom na vydanie rozhodnutia úradu práce komplexný posudok. Na jeho vyhotovenie je úrad práce viazaný zákonnou lehotou 60 dní od začatia konania. V prípade podávateľky úrad práce vypracoval komplexný posudok až vo februári 2024, teda takmer pol roka od podania žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie.

Rozhodnutie až po troch mesiacoch

K samotnému vydaniu rozhodnutia pristúpil úrad práce až po troch mesiacoch od vypracovania komplexného posudku, pričom zákonná lehota na jeho vyhotovenie je 30 dní.

Celková dĺžka konania o peňažnom príspevku na opatrovanie dosiahla takmer deväť mesiacov

Konanie, ktoré v rámci zákonom stanovených lehôt nemá presiahnuť 90 dní (eventuálne pri predlžení lehoty maximálne 120 dní) tak trvalo takmer 9 mesiacov. Konajúci úrad práce okrem nedostatočného personálneho obsadenia úradu neuviedol ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali, prečo konanie v podávateľkinej veci niekoľkonásobne presiahlo zákonné lehoty na vydanie rozhodnutia.

Je neprijateľné, aby rodiny, ktoré sa ocitnú v zložitej životnej situácii a potrebujú podporu štátu, museli čakať na rozhodnutie o svojej žiadosti tak dlhý čas. Zdôrazňujem, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a predstavuje jednu zo základných garancií právneho štátu. O to viac, keď ide o sociálne dávky, ktoré sú pre ľudí existenčne dôležité.

Z uvedeného dôvodu som konštatoval v danej veci porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Tento prípad opäť poukazuje na potrebu efektívnejšieho fungovania úradov práce a dodržiavania zákonných lehôt. Preto aj touto cestou vyzývam príslušné orgány, aby prijali opatrenia na odstránenie príčin, ktoré vedú k zbytočným prieťahom v konaniach o sociálnych dávkach.

Pozorne budem sledovať vplyv nového zákona o integrovanej posudkovej činnosti na plynulosť konaní o kompenzačných príspevkoch. Zákon totiž prináša úradom práce nárast ich agendy v oblasti posudzovania. Preto vítam informáciu o navýšení počtu posudkových lekárov, ako aj sociálnych pracovníkov v súvislosti s pripravovanou reformou posudkovej činnosti.

Zostáva veriť, že sa podarí tento cieľ aj realizovať, keďže z mnou získaných informácií vyplýva, že je len malý záujem lekárov o výkon posudkovej činnosti. Zákonodarca na tento problém reagoval znížením kvalifikačných predpokladov na výkon profesie posudkového lekára, čo by malo rozšíriť okruh potenciálnych uchádzačov o tento post. Verím, že nové kvalifikačné predpoklady nepovedú ku zníženiu kvality posudkovej činnosti.