Dnes si pripomíname tri roky od vraždy Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, dvoch mladých mužov, ktorých životy zhasli 12. októbra 2022 na Zámockej ulici v Bratislave. Ich smrť nebola náhodná, bola výsledkom nenávisti, predsudkov a intolerancie.

Tento útok nebol len zločinom proti dvom nevinným ľuďom, ale aj útokom na hodnoty, ktoré tvoria základ našej spoločnosti – na ľudskú dôstojnosť, rovnosť a slobodu každého človeka.

Ako verejný ochranca práv musím otvorene povedať, že sa Slovensko za tri roky od tejto tragédie neposunulo tam, kam by sa malo. Nenávisť sa z verejného priestoru nevytratila. Naopak, často sa stáva súčasťou politických prejavov, legislatívnych návrhov či verejných diskusií.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že štát by mal vytvoriť právny rámec pre páry rovnakého pohlavia. Neznamená to, že má povinnosť zaviesť manželstvo pre všetkých – stačí právne uznanie spolužitia osôb rovnakého pohlavia. To by prispelo k zníženiu stigmatizácie týchto osôb v spoločnosti.

Ani súčasné zmeny v ústave nie sú cestou k spravodlivejšej a ľudskoprávnejšej krajine. Možné odňatie prednosti základných práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi, neprispieva k právnej istote obyvateľov našej krajiny – najmä tých, ktorí patria k menšinám a v oblasti súkromného či rodinného života sa budú dovolávať práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie.

Ak chceme predísť ďalším tragédiám, nestačí len spomínať. Znamená to presadzovať rovnosť pred zákonom, chrániť všetkých pred diskrimináciou a podporovať vzdelávanie, ktoré vedie k rešpektu, nie k nenávisti.

Juraj a Matúš, nezabudneme.

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je nadpis a logo verejného ochrancu práv vo vizuálnej identite verejného ochrancu práv]