Po preskúmaní vybavovania žiadostí na všetkých oddeleniach cudzineckej polície na Slovensku som sa obrátila so svojimi zisteniami na Úrad hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP) a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Upozornila som na rezervy v komunikácii v cudzích jazykoch či personálnu poddimenzovanosť a slabé materiálne vybavenie na niektorých oddeleniach. Úrad hraničnej a cudzineckej polície zareagoval odmietnutím viacerých návrhov na zlepšenie situácie.

V žiadnom prípade sa nemôžem stotožniť s vyjadrením zastupujúceho riaditeľa ÚHCP PPZ, že cudzinci a cudzinky nemôžu na stránkových pracoviskách očakávať servilný prístup orgánu štátnej správy a nárokovať si, aby sa príslušníci cudzineckej polície automaticky prispôsobovali a komunikovali v jazyku, ktorému cudzinci rozumejú. Považujem za štandard, ktorý sa od Slovenskej republiky ako moderného členského štátu Európskej únie očakáva, aby príslušníci cudzineckej polície pri styku s cudzincami vedeli použiť cudzí jazyk (napríklad anglický alebo ruský jazyk) aspoň na základnej dorozumievacej úrovni. S argumentáciou Úradu hraničnej a cudzineckej polície nesúhlasím a obraciam sa preto na policajné prezídium.
Na výsledky prieskumu zareagoval aj minister vnútra Roman Mikulec, ktorý uviedol, že rezort sa zisteniami zaoberá. Zároveň doplnil, že súhlasí s presvedčením, že je potrebné prijímať také opatrenia, ktoré budú viesť k zlepšeniu situácie. Keďže však nereflektoval na konkrétne návrhy opatrení, bude potrebné pokračovať v komunikácii vo veci jednotlivých odporúčaní. Verím, že nakoniec sa do praxe premietnu zmeny, ktoré skvalitnia vybavovanie žiadostí na oddeleniach cudzineckej polície.