14. mája 2025 som doručil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Podanie sa týka zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov “).

Napadol som vybrané ustanovenia, ktoré považujem ľudskoprávne a ústavnoprávne za neudržateľné a ktoré sa týkajú postupu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku.

Dôvodom podania je moje presvedčenie, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore s vybranými článkami Ústavy Slovenskej republiky, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny.

Jednou z mojich priorít výkonu mandátu verejného ochrancu práv je spravodlivý prístup k sociálnym právam a k naplneniu práva na ochranu zdravia. Preto som ešte v januári tohto roka avizoval zámer bližšie analyzovať právnu úpravu súvisiacu s rozhodovaním zdravotných poisťovní pri rozhodovaní o úhrade lieku na výnimku.

Nerovnosť v prístupe k základnému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť

V analýze Kancelárie verejného ochrancu práv bol identifikovaný systémový problém, ktorý zásadne narúša rovnosť prístupu poistencov k základnému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v systéme verejného zdravotného poistenia.

Interné predpisy zdravotných poisťovní nesmú nahrádzať zákon

Prístup k úhrade bezplatnej zdravotnej starostlivosti závisí od internej metodiky zdravotnej poisťovne, čo v praxi vedie k situáciám, kedy poistenci s rovnakou diagnózou, rovnakými medicínskymi indikáciami a rovnakými klinickými potrebami majú zásadne odlišný prístup k úhrade lieku na výnimku.

V podaní na Ústavný súd Slovenskej republiky pripomínam, že medze základných práv a slobôd môže upraviť len zákon. Podzákonné normy alebo interné predpisy zdravotných poisťovní nemôžu nahrádzať zákonné pravidlá pre uplatnenie základného práva.

Výdavkový strop ako byrokratický filter nešetriaci podstatu základného práva

Objem finančných prostriedkov vyhradených na úhradu liekov na výnimku je aktuálne obmedzený výdavkovým stropom. Výdavkový strop však právna úprava dovoľuje uplatňovať len rýdzo byrokraticky – bez možnosti individuálneho zohľadnenia medicínskych potrieb poistenca. Po vyčerpaní vyhradeného limitu na daný rozpočtový rok nie je možné poskytnúť úhradu lieku na výnimku ani v medicínsky odôvodnených prípadoch. Takýto prístup, ktorý nie je postavený na odbornej evaluácii, ale na čisto kvantitatívnych rozpočtových limitoch, nereflektuje pluralitu ústavne chránených hodnôt a predstavuje obmedzenie zasahujúce do samotnej podstaty základného práva.

Poistencom nie je zaručený rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či im je ochorenie diagnostikované na začiatku, alebo na konci rozpočtového roka. Aj pri rešpekte k ekonomickým obmedzeniam štátu považujem za dôležité, že bude zachovaná podstata a zmysel základných práv.

Apel na parlament a vládu

V deň podania na Ústavný súd Slovenskej republiky som sa obrátil na poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a oboznámil ich s obsahom podania, s cieľom im poskytnúť námet pre zákonodarnú iniciatívu na prijatie úpravy, ktorá bude zodpovedať ústavným a medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom Slovenskej republiky. List bol na vedomie zaslaný aj predsedovi vlády Slovenskej republiky.

O nedostatkoch pri schvaľovaní úhrady lieku som informoval parlament v správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023 a za rok 2024. Ministra zdravotníctva som informoval listom a zároveň na osobnom stretnutí v januári roku 2025.

Zvolávam okrúhly stôl ešte v máji tohto roka

Stretnutie za okrúhlym stolom, spoluorganizované Univerzitou Komenského v Bratislave, sa uskutoční dňa 22. mája 2025. Zapojenie sa do odbornej diskusie potvrdili zástupcovia všetkých oslovených rezortov – Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Kladne sa k účasti vyjadrilo aj vedenie všetkých troch zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a ďalší prizvaní odborníci a odborníčky. Cieľom okrúhleho stola je prispieť k legislatívnej úprave, ktorá by zohľadnila nielen očakávania odbornej verejnosti a fiškálne možnosti systému verejného zdravotného poistenia, ale do centra pozornosti by kládla pacienta, rešpektujúc jeho základné práva.

Možná legislatívna inšpirácia v Nemecku

V podaní detailne som poukázal aj na nemecký právny model, ktorý by mohol slúžiť ako inšpirácia pre slovenského zákonodarcu. Nemecký zákonodarca menil právnu úpravu práve po rozhodnutí Spolkového ústavného súdu Nemeckej spolkovej republiky , v ktorom bol posudzovaný prípad pacienta, ktorý sa domáhal imunobiologickej liečby Duchennovej svalovej dystrofie. Toto rozhodnutie je známe aj pod názvom der Nikolaus-Beschluss z roku 2005.

Právo na výhody vedeckého pokroku

V kontexte dynamicky sa meniaceho prostredia vývoja liekov naberá popri práve na zdravie na význame aj „právo na výhody vedeckého pokroku“, garancie ktorého vyplývajú z článku 15 ods. 1 písm. b) Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Právo na výhody vedeckého pokroku je autonómnym ľudským právom, ale má aj inštrumentálnu hodnotu, pretože predstavuje základný nástroj na realizáciu iných ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv, medzi nimi i práva na zdravie.

Do určitej miery „právo na výhody vedeckého pokroku“ uznal práv Spolkový ústavný súd Nemeckej spolkovej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí judikoval, že s ohľadom na ochranné funkcie štátu vyplývajúce z článku 2 ods. 2 prvá veta základného zákona (Grundgesetz) v spojení s ustanovením článku 2 ods. 1 základného zákona (Grundgesetz) v konkrétnom prípade prelamuje ohraničenie plnenia zo základného zdravotného poistenia.

Spolkový ústavný súd Nemeckej spolkovej republiky vo výrokovej vete (Leitsatz) rozhodnutia uvádza, že „nie je zlučiteľné so základnými právami podľa článku 2 ods. 1 základného zákona v spojení so zásadou sociálneho štátu podľa článku 2 ods. 2 prvá veta základného zákona vylúčiť osobu zákonne zdravotne poistenú z poskytnutia medicínsky aplikovanej liečebnej metódy podľa jej vlastného výberu za predpokladu, že pre túto osobu existuje lekárska liečba, ktorej liečebný úspech nie je príliš vzdialený alebo že existuje citeľne pozitívny vplyv na priebeh choroby.

Uvedené rozhodnutie spôsobilo to, že nemecké súdy posudzujúce nároky na základe právnej úpravy regulujúcej nároky na služby a lieky zo zákonného zdravotného poistenia, umožnilo súdom interpretačne prelomiť viaceré podzákonné špecifikácie katalógu dávok a postupov určených pre túto špecifikáciu.

Prijatie novely zákona

Citované rozhodnutie viedlo nemeckého zákonodarcu k prijatiu novely zákona, ktorý upravuje rozsah poskytovaných služieb zo zákonného zdravotného poistenia. Konkrétne vo svetle citovaného rozhodnutia došlo k vloženiu nového odseku 1a § 2 spolkového zákona s názvom Sociálny zákonník – piata kniha (Sozialgesetzbuch – SGB. Fünftes Buch) zákonné zdravotné poistenie (Gesetzliche Krankenversicherung).

Podľa znenia tohto zákona platí, „že poistený, ktorý trpí chorobou ohrozujúcou jeho život alebo chorobou s ktorou sa spravidla spája smrť a na ktorú neexistuje všeobecne medicínsky uznaná metóda liečby, môže žiadať aj služby odchylné od služieb uvedených v odseku 1 tretia veta, ak existuje pre túto osobu lekárska liečba, ktorej liečebný úspech nie je príliš vzdialený alebo že existuje citeľne pozitívny vplyv na priebeh choroby. Zdravotná poisťovňa musí pred začatím liečby udeliť vyhlásenie o prevzatí nákladov na základe žiadosti pacienta alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Postupoval takto aj nemecký zákonodarca, keď v ustanovení nového odseku 1a § 2 spolkového zákona s názvom Sociálny zákonník – piata kniha (Sozialgesetzbuch – SGB. Fünftes Buch) zákonné zdravotné poistenie (Gesetzliche Krankenversicherung) presne vymedzuje nárok poistenca na preplatenie, použijúc slovenskú terminológiu, tzv. nekategorizovanej liečby.

Zákonné kritéria v nemeckom zákone, ktoré dnes na Slovensku chýbajú

Zákon vymedzuje presnejšie viacero podmienok napr.
 že poistený trpí chorobou ohrozujúcou jeho život
 chorobou s ktorou sa spravidla spája smrť,
 chorobou, na ktorú neexistuje všeobecne medicínsky uznaná metóda liečby.

Zároveň nemecký zákonodarca precizuje nárok poistenca podmienkou
 existencie lekárskej liečby, ktorej liečebný úspech nie je príliš vzdialený a
 existenciou citeľne pozitívneho vplyvu na priebeh choroby.

Naviac pre pacienta v nemeckom právnom poriadku existujú procesné záruky, že o žiadosti pacienta rozhodne zdravotná poisťovňa bezodkladne najneskôr do troch týždňov od doručenia žiadosti, prípadne, ak sa má získať odborný posudok, najmä lekárskej služby, do piatich týždňov od doručenia žiadosti. Nemožno opomínať ani to, že k pacientovej žiadosti sa vyjadruje zdravotná služba (der medizinische Dienst), subjekt nezávislý od poisťovne a od iných subjektov.

podanie na Ústavný súd SR (pdf, 17,8 MB)
záznam z tlačovej konferencie

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je zachytený verejný ochranca práv počas tlačovej konferencie v Kancelárii verejného ochrancu práv]