Úplne znenie odpovedí verejného ochranu práv zo dňa 09.11.2023 na otázky redaktorky MY noviny zahorie.sme.sk – pani Kristýny Peštovej. Časť odpovedí bolo použitých aj v článku, no mimo autorizácie VOP a KVOP.
- Prečo je dôležité bojovať proti domácemu násiliu?
Lebo rovnako, ako iné druhy trestných činov, aj domáce násilie vnáša do spoločnosti bolesť, ujmu a trápenie. Domáce násilie je zákerné v tom, že sa nedeje na verejnosti, ale pod rúškom nedotknuteľnosti obydlia, rodiny či intimity. Dôležité je bojovať proti domácemu násiliu aj preto, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na život) vyplýva štátom povinnosť zabezpečiť primerané preventívne opatrenia na ochranu života obyvateľov pred kriminálnymi činmi. Povinnosť konať má štát najmä v prípadoch, keď štátny orgán vedel, alebo mohol vedieť, že obyvateľ je ohrozený na živote.
- Prečo je napríklad v prípade dokázania týrania či domáceho násilia dôležité chrániť deti pred tyranom?
Lebo deti majú právo byť vychovávané v prostredí bez násilia. Deti samé sa chrániť nevedia. Sú malé, slabé, nevedomé, nemajú možnosti. A keď ich niekto (štát, druhý rodič, iná blízka osoba) neochráni, môže to mať nedozierne následky. Môže im byť ubližované fyzicky, ale aj psychicky, čo sa môže odraziť na kvalite ich ďalšieho života. Aj slovenský zákonodarca toto právo uznal v zákone o rodine. Od roku 2016 platí, že tzv. rodinný súd musí pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadniť, okrem iného, aj ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Inými slovami, súd musí zohľadniť aj to, ako na dieťa pôsobilo, keď sa „muselo prizerať“ ako jeho matke či otcovi ubližovala iná blízka osoba. Zákonodarca tak, podľa môjho názoru, veľmi dobre zohľadnil možnosť, že dieťa môže byť aj nepriamou obeťou násilia.
- Čo ak dôjde k boju ohľadom rodičovských práv, uveďme si príklad: Súd uzná vinným jedného z rodičov v prípade domáceho násilia, ten rodič následne príde o šancu stretávať sa s deťmi. Bije sa to s právom dieťaťa na oboch rodičov?
Ide už o pomerne konkrétnu otázku, na ktorú nemožno dať jednoznačnú odpoveď. Tú môže dať len súdna autorita, tzv. rodinný súd. Len ten vie posúdiť individuálnu charakteristiku dotknutého dieťaťa ako vek, stupeň zrelosti či sociálny kontext, v ktorom dieťa žije. Len súd môže posudzovať násilnícke skutky jedného z rodičov. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však uvádza, že právo dieťaťa žiť v prostredí bez násilia existuje ako súčasť záujmu maloletého dieťaťa. Ten môže prevážiť nad záujmom rodičov.
- Aký je váš návrh riešenia situácie?
Zákony sú relatívne dobré. Môžem to zodpovedne potvrdiť, keďže téma pomoci obetiam násilia mi je blízka už od študentských čias. Už ako študent som sa venoval ochrane práv obetí domáceho násilia v organizácii Aliancia žien Slovenska. Na základe získanej praxe s pomocou obetiam domáceho násilia a znalostí rakúskeho práva získaných na Právnickej fakulte vo Viedni, som pripravil legislatívny podklad pre Slovensko podľa vzoru rakúskeho zákona na ochranu obetí domáceho násilia {Bundesgesetz zum Schutz vor Gewalt in der Familie (Gewaltschutzgesetz, 1997)}, ktorý bol v tom čase považovaný za modelový zákon a bol následne prevzatý do slovenskej právnej úpravy. Slovensko sa vďaka tomuto zákonu dostalo do skupiny štátov, ktoré obetiam domáceho násilia zabezpečujú vysokú úroveň ochrany. Priestor na zlepšenie ale vidím v oblasti vzdelávania profesií, ktoré s obeťami domáceho násilia dochádzajú do kontaktu. Sudcovia, vyšetrovatelia, polícia či kolízni opatrovníci na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny by mohli získať nadstavbové zručnosti. Napríklad komunikačné zručnosti, nutné minimum z psychológie či poznatky o domácom násilí. Malo by sa im dostať vzdelávanie o vplyve násilia na ohrozené osoby a o následkoch, ktoré ovplyvňujú ich možnosti slobodného sebaurčenia v tzv. rodičovských sporoch. Je to dôležité preto, lebo domáce násilie nie je statické. Môže sa objaviť alebo eskalovať aj po separácii partnerov (rodičov dieťaťa). A navyše, možné predsudky voči problematike domáceho násilia môžu významne skresľovať vyhodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa a porušovať právo dotknutých osôb na ochranu pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou.