1. Pán doktor verejným ochrancom práv ste už takmer rok. Aké podnety od občanov najčastejšie riešite?
Najskôr mi dovoľte začať trochu obšírnejšie. Ako verejný ochranca práv som bol zvolený Národnou radou Slovenskej republiky 09.11.2022. Funkcie som sa ujal zložením sľubu do rúk predsedu Národnej rady 01.12.2022. Post verejného ochrancu práv sa teda podarilo opätovne obsadiť až po ôsmich mesiacoch, keďže funkčné obdobie predchádzajúcej verejnej ochrankyne práv skončilo v marci 2022. V čase nástupu do funkcie ma čakalo na stole zanalyzovaných viac ako 620 podnetov určených na posúdenie a záverečné schválenie. Prvé dni v úrade boli spojené s nastavovaním pravidiel a postupov tak, aby bolo možné v čo najkratšom čase zabezpečiť účinnú pomoc všetkým podávateľom, ktorí sa obrátili na verejného ochrancu práv. Vychádzajúc z premisy, že neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť, som sa, ako prvými, zaoberal tými podnetmi, v ktorých boli zistené porušenia základných práv a slobôd. V týchto prípadoch môže verejný ochranca práv podávateľom efektívne pomôcť v riešení ich životných situácií. Všetky takéto podnety sa mi podarilo do konca roka 2022 vyriešiť.
Za rok 2022 sme, spolu s mojou predchodkyňou pani Máriou Patakovou, konštatovali porušenie základných práv a slobôd podávateľov zo strany orgánov verejnej správy a orgánov verejnej moci v 103 podnetoch. V niektorých podnetoch došlo k porušeniu základných práv viacerých osôb, prípadne išlo o porušenie viacerých základných práv. Súhrnne je možné počet porušení základných práv v roku 2022 ustáliť na počte 144. Celkovo sa v roku 2022 obrátili na verejného ochrancu práv podávatelia s 873 podnetmi.
Ako vidno z číselných údajov, podnetov je veľa. Týkajú sa širokej škály základných práv a slobôd. Medzi podnetmi sa často vyskytujú podnety osôb, ktoré sa domáhajú svojich sociálnych práv ako je právo na dôchodok, právo na dávky v hmotnej núdzi, či na inú formu sociálnej podpory. Vyšší počet podnetov, podľa môjho názoru, súvisí s dobou, v ktorej žijeme. Tá je podmienená znížením životnej úrovne značnej časti obyvateľstva. Preto od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii verejného ochrancu práv upozorňujem na nevyhnutnosť poskytnutia rýchlej, účinnej a adresnej pomoci najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Pomoc chudobným, seniorom, ale aj pacientom sú oblasti, ktorým venujem osobitnú pozornosť. Aby som bol konkrétny – v tejto oblasti som riešil napr. podnet, v ktorom rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo vydané až po 15 mesiacoch, namiesto v zákonom stanovených 60 dňoch. V inom prípade bola vdova bez vdovského dôchodku štyri mesiace. Alebo som riešil prípad, keď sa Sociálna poisťovňa prostredníctvom posudkového lekára „dohodla“ na dni určenia začiatku invalidity s psychicky chorým žiadateľom, a to tak, že deň začiatku invalidity je z pohľadu výšky dôchodku nevýhodný pre samotného žiadateľa. Toto považujem za nedobré. Najmä v čase inflácie a zhoršujúcej sa sociálnej situácie obyvateľov je dôležité, aby Sociálna poisťovňa venovala pozornosť včasnému rozhodovaniu o dôchodkových dávkach. Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne som na daný stav opakovane upozorňoval. So zisteniami som sa hneď obrátil aj na vtedajšiu ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny SR pani Soňu Gaborčákovú.
Časté prípady porušení základného práva som zaznamenal aj v oblasti zbytočných prieťahov v súdnych konaniach.
2. Môžete čitateľom objasniť, aké sú vlastne vaše právomoci v zmysle pomoci ľuďom?
Ak sa výsledkom vybavenia podnetu preukáže porušenie základných práv a slobôd, oznámim výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej moci, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje. Orgán verejnej moci je povinný do 20 dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení oznámiť mi svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu, a informovať ma tiež o prijatých opatreniach. Ak nesúhlasím so stanoviskom orgánu verejnej moci, alebo ak prijaté opatrenia považujem za nedostatočné, vyrozumiem o tom orgán nadriadený orgánu verejnej moci, proti ktorému podnet smeruje. Ak takého orgánu niet, vyrozumiem vládu Slovenskej republiky. V praxi navrhujem rôzne opatrenia, závisia od povahy porušenia práva. Napríklad v prípade, v ktorom odňatím prídavku na deti podávateľovi došlo k porušeniu základného práva podávateľa podľa čl. 41 ods. 5 Ústavy SR, som dotknuté orgány požiadal o prijatie opatrení smerujúcich k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o odňatí prídavku na deti. Alebo v prípade, keď som konštatoval, že postupom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo porušené základné právo maloletého na osobitnú ochranu podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR som navrhol, aby úrad práce vykonal opatrenia, ktoré povedú k zamedzeniu vznikuo bdobnej situácie pri asistovanom styku otca s maloletým. V istom prípade som obci navrhol zabezpečiť preškolenie tých zamestnancov obce, v ktorých agende sa nachádza oblasť sociálnych služieb, aby sa do budúcna zamedzilo vzniku postupov, ktoré som jej v rámci podnetu vytkol. Inej obci navrhol, aby v mene príbuznej podávateľky podnetu podala žiadosť o invalidný dôchodok, a aby v konaní o priznanie invalidného dôchodku poskytla Sociálnej poisťovni všetku nevyhnutnú súčinnosť. V prípade porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov som predsedu súdu požiadal, aby (ako preventívne opatrenie) vykonal pohovor s vyššími súdnymi úradníkmi a s ostatnými zamestnancami exekučného oddelenia s cieľom predchádzať nežiaducim situáciám do budúcnosti.
3. Od roku 2013 ste boli slovenským národným expertom v Expertnej skupine pre práva dieťaťa a od roku 2014 členom Komisie pre európske rodinné právo. Ochrane maloletých sa teda venujete dlho. V súčasnosti ste predložili zmenu vyhlášky č. 207/2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
Ako verejný ochranca práv som nepredložil zmenu vyhlášky. Vyhlášku vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto by bolo vhodné sa obrátiť s otázkou na rezort spravodlivosti. Samozrejme, môžem do istej miery poskytnúť aj informácie z verejne dostupných prameňov – Vami spomínaná vyhláška bola prijatá v júni 2016 Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Zmena, ktorú máte zrejme na mysli, je zmena, ktorú vykonalo v tomto roku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. novembra 2023. Ide o vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2023 Z. z. zo dňa 16. októbra 2023, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z.
Návrh vyhlášky pripravovala od februára 2016 pracovná skupina zriadená na Ministerstve spravodlivosti SR, ktorú okrem odborníkov zo spomínaných ministerstiev tvorili aj zástupcovia sudcov, vyšší súdni úradníci, či psychológovia zaoberajúci sa predmetnou agendou. Vyhláška z roku 2016 vznikla predovšetkým v nadväznosti na nové civilné procesné kódexy, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla roka 2016. Podľa dostupných informácií[1] návrh vyhlášky reagoval na aplikačné problémy, ktoré sa pri výkone rozhodnutí podľa doterajšej právnej úpravy objavovali. Išlo napríklad o medializovaný prípad maloletého Marca. Chlapca uprostred výučby prvákov na základnej škole vyšší súdny úradník odňal v rámci výkonu rozhodnutia z triedy. Spoločnosť vnímala prípad veľmi citlivo.[2] Ministerstvo spravodlivosti SR vtedy slovami pani ministerky Lucie Žitňanskej avizovalo, že „výkon takýchto rozhodnutí je vždy svojím spôsobom nešťastná situácia, pretože jej spravidla predchádza nejaké zlyhanie v rodine. Zrejme nikdy sa takýchto rozhodnutí nezbavíme. Ale ak sa už dejú, je dôležité, aby sa diali podľa pravidiel a s potrebnou mierou empatie“.[3]
Ako verejný ochranca práv hodnotím pozitívne cieľ, ktorý si ministerstvo spravodlivosti v roku 2016 vytýčilo, a to vo vyhláške zohľadniť základné princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, konkrétne: a) princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, b) princíp rešpektovania práv dieťaťa a c) princíp vypočutia názoru dieťaťa.
O aplikáciu vyhlášky sa zaujímala aj Národná rada Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo správu o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých, a to na základe uznesenia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 92 zo dňa 16. mája 2018. Podľa dostupných informácií znenie správy bolo výboru doručené dňa 30. augusta 2018 a výbor ju dňa 6. septembra 2018 vzal na vedomie.
Správa vznikala z poznatkov okresných súdov Slovenskej republiky. Sudkyne a sudcovia, ktorí vybavujú agendu výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých a poručenskú agendu, poskytli poznatky o problematike za obdobie od 1. júla 2016 do 15. júna 2018.[4]
Súdy v rámci správy avizovali, že sa snažia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby riadne zistili dôvody nerešpektovania súdneho rozhodnutia, pričom ako motív avizovali závažnosť zásahu výkonu rozhodnutia do práv dieťaťa a samotných rodičov, ako povinných. Najčastejší dostupný prostriedok na dosiahnutie dobrovoľného podrobenia sa rozhodnutiu je predvolanie povinného na tzv. informatívne pojednávanie (výsluch). Tzv. informatívne pojednávanie (výsluch) hodnotili súdy pozitívne preto, že im umožňuje pôsobiť zmierlivo na účastníkov, prípadne ich konfrontovať s tým, čo uviedli do písomných podaní. Súdy uviedli, že vo viacerých prípadoch pomohlo tzv. informatívne pojednávanie k tomu, že sa odstránili „malicherné“ spory medzi rodičmi dieťaťa a konanie sa zastavilo stiahnutím návrhu na výkon, alebo došlo k vyjasneniu rozdielnych pohľadov rodičov na „porušovanie“ rozhodnutia. Súdy pozitívne hodnotili i súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ide o vhodné a úspešné opatrenie smerujúce k dobrovoľnému rešpektovaniu výkonu rozhodnutia.
Súdy ďalej pozitívne vnímali aj skutočnosť, že vyhláška z roku 2016 vniesla viac právnej istoty vo vzťahu k ich povinnosti zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súdy avizovali, že vyhláška v pozitívnom zmysle koriguje doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa. Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, t. j. bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný alebo dieťa nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie. Za nástroj represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysielala bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezumuje zavinené konanie t. j. nerešpektovanie titulu. Súdy uviedli, že už nezasielajú výzvy automaticky a automaticky neukladajú pokuty alebo nezastavujú výplatu rodičovského príspevku.
Súdy sa už neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného, že povinný sa nepodrobuje rozhodnutiu. Súdy už nevyžadujú od povinného rodiča „drakonické“ plnenie povinnosti najmä vtedy, ak plnenie povinnosti sa vymyká sfére vplyvu povinného. Súdy v zmysle vyhlášky sledujú a riadne zisťujú, či prípadne dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, niektoré súdy opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, druhému rodičovi v styku s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch kontraproduktívne, a to práve preto, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom.
Súdy naznačili ako vykladajú ustanovenie § 3 ods. 2 vyhlášky, ktoré sa týka ospravedlniteľných dôvodov. Napríklad na ťarchu povinného rodiča nepričítali situáciu, keď dieťa odmietalo styk z dôvodu alkoholického opojenia druhého rodiča. Za ospravedlniteľné dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu súdy považujú napríklad kalamitu, nepriaznivú dopravnú situáciu, nepredvídateľnú chorobu dieťaťa či rodiča alebo výnimočne pracovné povinnosti povinného rodiča. Komplexnejšie napríklad súd uvádzal prípad, keď uznal, že ospravedlniteľné dôvody sú na strane povinného rodiča – v rámci konania o výkone rozhodnutia o styku súd zistil, že maloleté dieťa sa odmieta stretávať s oprávneným rodičom a táto nechuť maloletého stretávať sa s oprávneným rodičom spočívala aj, alebo iba, v osobe oprávneného rodiča. Dôvodom bolo, že oprávnený rodič bezdôvodne zanedbal v dlhšom období svoj vzťah k dieťaťu, nestretával sa s ním, nekontaktoval ho, neprejavoval oň záujem, svoje rodičovské práva nevykonával, ani inak nezabezpečoval výchovu dieťaťa, hoci mu v tom nebránila závažná prekážka. Súdy v správe uvádzali ako postupujú, ak zistia existenciu ospravedlniteľných dôvodov. Súdy avizovali, že po vykonaní tzv. informatívneho pojednávania (výsluch), alebo po inom zadovážení dôkazov o ospravedlniteľných dôvodoch sa často snažia odstrániť prekážky výkonu rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že ide o metódy práce, ktoré nepatria do sféry práva, súdy v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom po zistení problémov medzi rodičmi ponúknu rodičom odbornú pomoc, aby ako rodičia získali podporu a mohli realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Výsledky odbornej pomoci smerujú rodičov napríklad k tomu, aby nedoriešené partnerské problémy či nedoriešené majetkové záležitosti neprenášali na dieťa. V praxi sa osvedčili určité postupy, napríklad odporučiť rodičom psychologické poradenstvo, ktoré má za cieľ dosiahnuť dohodu rodičov ohľadne opätovného nadviazania kontaktu dieťaťa s rodičom, ak tento dlhšie neprebiehal, prípadne prijať rodičovskú dohodu ohľadne stretávania sa v užšom rozsahu, ako je uvedené v rozhodnutí, ktoré sa má vykonať. V náročnejších prípadoch súd napríklad po informatívnom výsluchu zistil, že je vhodné, ešte pred nariadením výkonu v osobitnom konaní starostlivosti o maloleté dieťa, uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov a dieťaťa podrobiť sa poradenstvu u psychológa.
Súdy ďalej avizovali, že pri faktickom odňatí dieťaťa jeho zdarný priebeh spočíva vo viacerých okolnostiach. Sudcovia a vyšší súdni úradníci potvrdili, že majú obavy z toho, že bez asistencie detského psychológa, ktorý by bol špecializovaný na zvládanie krízových situácií, bude dochádzať k vyhroteným situáciám. V týchto situáciách nie je ochota ísť do fyzického kontaktu s dieťaťom a napr. brať či trhať dieťa z rúk povinného, alebo ťahať dieťa proti jeho vôli do auta. Súdy sú si vedomé aj upozornenia detských psychológov, špeciálnych pedagógov, či pedopsychiatrov, ktorí poukazujú na to, že násilné uskutočňovanie výkonu rozhodnutia môže mať ďalekosiahle nepriaznivé následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa na dôvažok môžu prejaviť až v budúcnosti. Z praxe popisovali súdy prípady, kedy sa u dieťaťa následky takéhoto výkonu rozhodnutia prejavili bezprostredne po výkone a psychický stav dieťaťa si vynútil napr. návštevu lekára a v budúcnosti sa prejavili zase na správaní dieťaťa voči rodičovi, ktorý výkon rozhodnutia inicioval. Niektoré súdy prízvukovali pri aplikácii vnútroštátnej právnej úpravy aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry platí, že použitie donucovacích opatrení na výkon práva styku je odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije. Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Vo väčšine prípadov súdy osobitne vyzdvihli význam súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spočívajúcu v tom, že orgán zabezpečuje prítomnosť zamestnanca, ktorý najmä svojou odbornou spôsobilosťou a znalosťou rodinných pomerov prispieva k uľahčeniu výkonu rozhodnutia pre dieťa.
4. Podľa mojich informácií, to u niektorých ľudí zdvihlo vlnu nevôľe. Môžete nám povedať viac o tom, čo sa novou vyhláškou zmenilo?
Práve túto časť vyhlášky o ospravedlniteľných dôvodoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. novembra 2023 vypustilo. Vykonalo to vyhláškou č. 413/2023 Z. z. zo dňa 16. októbra 2023. Od 1. novembra 2023 sa preto na Slovensku už ospravedlniteľné dôvody neskúmajú.
5. Prečo ste ju predkladali?
Ako som už uviedol, ako verejný ochranca práv som nepredložil zmenu vyhlášky. Zmeny vyhlášky vykonalo dňa 16. októbra 2023 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Preto odporúčam obrátiť sa s otázkou naň.
6. Ako vnímate to, že sa voči vašej osobe na internete objavujú vďaka nej nenávistné prejavy?
Nie je to príjemné, ale na druhej strane to nepovažujem za vecnú kritiku, a preto sa tým hlbšie nezaoberám. Zaoberal by som sa tým vtedy, ak by mi niekto vyčítal vecne moju činnosť pri výkone funkcie verejného ochrancu práv. Mimochodom vyhláška z roku 2016 nebola až do roku 2023 menená. Pre mňa je to znakom toho, že vyše sedem rokov dokázala prispieť k dodržiavaniu najlepšieho záujmu detí a tieto aj chrániť napríklad pred ďalekosiahlym nepriaznivým následkom na psychické prežívanie samotného výkonu rozhodnutia.
7. V uplynulých dňoch muž, ktorého súd obmedzil na výkone svojich práv, strieľal na poručenskú sudkyňu plynovou pištoľou. Aj keď tu išlo o dospelého človeka, zaznamenala som, že na stránke Iniciatíva vymazaných rodičov je na sociálnej sieti plno komentárov, ktoré hovoria o tom, že takto by mali postupovať aj rodičia maloletých. Niečo zrejme nebude v poriadku, prečo to tak je?
Nepoznám bližšie prípad muža, ktorý strieľal na sudkyňu plynovou pištoľou. V tejto súvislosti však vo všeobecnosti môžem uviesť, že to nie dobré. Nátlak na sudcu alebo na sudkyňu môže zasiahnuť ústavné práva každého obyvateľa domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Ústavné ukotvenie verejného ochrancu práv, prokuratúry a súdnej moci je dôležitým pilierom právneho štátu.
Rovnako nie je dobré, ak niekto vyzýva, že by mali takto postupovať aj rodičia maloletých. Nie je vhodné, keď niekto verejne schvaľuje nejaký násilný čin.
[1] Nové pravidlá pre výkony rozhodnutí vo veciach maloletých
[2] Príklad mediálnych reakcií: Sociálny pracovník by mal byť už pri príprave odoberania dieťaťa, Prípad Marco by sa nemal nikdy zopakovať. Úradníkom sprísnia pravidlá, Sociálny pracovník by mal byť už pri príprave odoberania dieťaťa
[3] Ministerstvo spravodlivosti analyzovalo úspešnosť výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých
[4] Ministerstvo spravodlivosti analyzovalo úspešnosť výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých