Počas mojich prvých mesiacov v úrade som sa pozrela na to, ako štát pristupuje k systémovým opatreniam verejného ochrancu práv: niečo sa zlepšuje, niečo stagnuje a niečo ignoruje. Koniec roka, resp. začiatok nového je dobrým časom na zhodnotenie toho, čo sa nám darí posúvať dopredu alebo naopak, v čom máme nedostatky a čo by sme mali v novom roku zlepšiť.

V reštitučných konaniach, týkajúcich sa lesov či poľnohospodárskej pôdy, orgány verejnej správy nereflektovali na navrhované opatrenia verejného ochrancu práv z obdobia mojej predchodkyne Jany Dubovcovej. V audite prijímania jej systémových opatrení štátom som zistila, že naopak, k nedoriešeným reštitúciám pribudli stratené konania, a teda sa ich celkový počet zvýšil. Podľa našich prepočtov, ak okresné úrady budú takýmto tempom pokračovať vo vybavovaní nedoriešených konaní, tak posledné reštitúcie ukončia o 42 rokov. To je z pohľadu ochrany základného práva vlastniť majetok aj práva na rýchle a účinné konanie neprijateľné.

Stagnáciu, teda ani zhoršenie, ani zlepšenie stavu vidím v školstve, kde pretrváva diskriminácia detí a opatrenia sa prijali len minimálne alebo vôbec.

Naopak, mierny progres vidím v ochrane práv detí v súdnych a v trestných konaniach, v ktorých sa postupne začínajú zmeny na ich väčšiu ochranu, napríklad aj pri ich vypočúvaní. Podrobné informácie o audite opatrení za uplynulých 5 rokov prinesiem v mojej výročnej správe verejného ochrancu práv, ktorú prerokujú poslanci v národnej rade.