Už viac ako štyri roky Kancelária verejného ochrancu práv upozorňuje na absenciu práva detí na sprevádzajúcu osobu pri hospitalizácii a na potrebu legislatívnej úpravy, ktorá by zaručila deťom právo na nepretržitú prítomnosť zákonného zástupcu počas hospitalizácie. Preto s plnou vážnosťou podporujem dnešný schválený návrh novely zákona, ktorý má toto právo ukotviť v našej legislatíve. Je to krok, ktorý je v súlade s medzinárodnými dohovormi a zároveň reflektuje najlepší záujem dieťaťa.
Rokovanie s ministrom zdravotníctva
Opakovane som poukazoval na pretrvávajúce nedostatky v tejto oblasti – či už prostredníctvom listov adresovaných ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, alebo priamo počas diskusií na pracovných stretnutiach. Počas januárového rokovania s ministrom zdravotníctva sme sa zhodli na tom, že samotná prítomnosť zákonného zástupcu pri dieťati počas hospitalizácie nie je otázkou, ktorá by mala byť predmetom polemiky. Oceňujem, že ministerstvo svoj postoj aj verejne deklarovalo a aktuálne pretavilo do návrhu legislatívnej úpravy.
Podpora zo strany Výboru OSN pre práva dieťaťa
V presadzovaní tohto kľúčového opatrenia ma podporil aj Výbor OSN pre práva dieťaťa. V decembri 2024 som predložil tomuto výboru svoju prvú alternatívnu správu, v ktorej som sa venoval aj problematike absencie práva detí na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie a výbor na tento nedostatok osobitne upozornil. Na základe tejto správy Výbor OSN pre práva dieťaťa vo svojich Záverečných odporúčaniach z 31. januára 2025 odporučil Slovenskej republike, aby novelizovala legislatívu tak, aby garantovala deťom právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie.
Medzinárodné záväzky a právo dieťaťa
Právo detských pacientov na sprevádzajúcu osobu počas hospitalizácie vychádza z ústavného práva na súkromný a rodinný život a je neoddeliteľnou súčasťou práv dieťaťa zakotvených v medzinárodných dohovoroch. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa je najlepší záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú. Článok 9 Dohovoru ďalej zdôrazňuje, že dieťa nesmie byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, pokiaľ to nie je v jeho najlepšom záujme. Napokon, článok 24 Dohovoru ustanovuje právo dieťaťa na najvyššiu možnú úroveň zdravia, čo zahŕňa aj emocionálnu a psychologickú podporu počas hospitalizácie.
