Bolo mi cťou sa zúčastniť na podujatí OBSE Supplementary Human Dimension Meeting (SHDM), kde som vystúpil v paneli venovanom ústavnému preskúmaniu a zodpovednosti v demokratickom zákonodarstve.
Vo svojom vystúpení som predstavil skúsenosti Slovenskej republiky s preskúvmavaním súladu s ústavou ako dôležitým korektívnym mechanizmom v situáciách, keď legislatívny proces nefunguje tak, ako by mal. V posledných rokoch sa opakovane stretávame s prijímaním právnych predpisov v skrátenom legislatívnom konaní, bez dostatočnej verejnej diskusie či odbornej participácie, a niekedy aj s priamym dopadom na nezávislé inštitúcie. V takýchto prípadoch sa právomoc verejného ochrancu práv obrátiť sa na Ústavný súd ukazuje ako zásadná poistka ochrany základných práv a princípov právneho štátu.
Použitie tejto právomoci si zároveň vyžiadalo aj postupný vývoj judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý v minulosti pristupoval k oprávneniu verejného ochrancu práv veľmi reštriktívne. Postupne však došlo k prekonaniu formalistických výkladov a dnes sa presadil prístup, podľa ktorého je rozhodujúce, či existuje reálne ohrozenie základných práv, nie splnenie dodatočných, ústavou nepredpokladaných podmienok.
Vo vystúpení som priblížil aj konkrétne prípady, v ktorých ústavné preskúmanie zohralo zásadnú úlohu. Išlo napríklad o zásah do práva na informácie prostredníctvom nejasne formulovaných poplatkov, o neprimerané požiadavky na zverejňovanie údajov o darcoch mimovládnych organizácií či o legislatívne zmeny oslabujúce ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V týchto prípadoch Ústavný súd potvrdil, že ochrana základných práv musí mať prednosť pred legislatívnymi zásahmi, ktoré ju neprimerane obmedzujú.
Osobitnú pozornosť som venoval aj významu možnosti pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov. Bez tohto nástroja by bola ústavná kontrola v mnohých situáciách len formálna, keďže následky protiústavnej právnej úpravy by sa mohli prejaviť skôr, ako by o nej súd rozhodol.
Zároveň som poukázal na výzvy spojené s kvalitou legislatívneho procesu. Opakujúce sa využívanie skrátených konaní, obmedzovanie parlamentnej diskusie či predkladanie zásadných zmien tesne pred hlasovaním oslabujú dôveru v demokratické inštitúcie. Kvalita zákonodarstva pritom nie je len otázkou procedúry, ale aj samotnej podstaty demokracie.
Na záver som formuloval odporúčania vychádzajúce zo slovenskej skúsenosti. Patrí medzi ne posilnenie právomocí ombudsmanov pri preskúmavaní legislatívy, zabezpečenie efektívnych dočasných opatrení ústavných súdov, ochrana nezávislosti kontrolných inštitúcií a dôsledné dodržiavanie štandardov kvalitného legislatívneho procesu.
Som rád, že sa tohto významného podujatia zúčastnilo aj šesť mojich kolegýň a kolegov z Kancelárie verejného ochrancu práv.
Právny štát nie je stav, ktorý možno raz dosiahnuť a považovať za trvalý. Je to proces, ktorý si vyžaduje neustálu ochranu a pozornosť – prípad po prípade, rozhodnutie po rozhodnutí.
