Vítam dnešné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým súd rozhodol, že ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1 druhej vety zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v znení novely č. 401/2024 Z. z., nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie Ústavného súdu nadväzuje na návrh, ktorý som podal 29. januára 2025 na preskúmanie ústavnosti napadnutých ustanovení novely zákona o slobode informácií. Už v návrhu som upozorňoval, že novela zavádza neurčitý právny pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ bez jasného určenia jeho obsahu ani spôsobu výpočtu súvisiacich úhrad. Takéto znenie zákona vytváralo priestor pre nerovnaké uplatňovanie zákona a mohlo predstavovať neprimerané obmedzenie ústavného práva na informácie.

Rozhodnutie Ústavného súdu vnímam ako zásadné potvrdenie, že právo na informácie patrí medzi základné piliere demokracie a transparentného výkonu verejnej moci. Súd jednoznačne povedal, že zákonodarca nemôže obmedziť toto právo nejasnými a neurčitými ustanoveniami. Je to dobrá správa pre všetkých, ktorí očakávajú od štátu otvorenosť a zodpovednosť. Tento výsledok je dôležitým krokom k zachovaniu štandardov právneho štátu. Obyvatelia Slovenska musia mať istotu, že ich prístup k informáciám nebude obmedzovaný svojvoľne alebo bez jasných pravidiel.

Prečítajte si plné znenie nálezu Ústavného súdu SR (pdf, 349 kB)

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je nadpis a logo verejného ochrancu práv vo vizuálnej identite verejného ochrancu práv]