V pondelok (17. apríla 2023) som v Kancelárii verejného ochrancu práv prijal predsedníčku Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR (ďalej len „Asociácia“) pani Annu Ghannamovú a pána Mareka Sušinku, ktorý pôsobí ako garant kvality sociálnych služieb. Stretnutia sa zúčastnila aj pani riaditeľka odboru ochrany hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a práv národnostných menšín a etnických skupín pani Petra Fűköová z Kancelárie verejného ochranu práv a generálny riaditeľ sekcie ochrany základných práv a slobôd pán Tomáš Čitbaj.
Pani predsedníčka Asociácie nás informovala o, citujúc jej slová „pretrvávajúcej diskriminácii klientov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sa nevedia dostať k rovnocenným sumám na zabezpečenie služby akú dostávajú klienti tzv. verejných – samosprávnych zariadení.
Oboznámila nás so skúsenosťami niektorých občanov a poskytovateľov, keď „obec, či mesto zdržiavajú, alebo nevydajú občanovi rozhodnutie o odkázanosti, aby neboli povinné hradiť poskytovateľovi, ktorý sa o daného občana stará, finančný príspevok na prevádzku.“
Hovorila tiež o poddimenzovanom financovaní sociálnych služieb v našej krajine, ktoré predstavuje iba 0,8 % HDP. Pre porovnanie, v Česku to je, podľa jej slov, 1,5 % HDP a v Nemecku 1,6 % HDP. Spoločne sme sa zhodli na potrebe prijatia zákona o sociálno-zdravotnej (dlhodobej) starostlivosti.
Potreba prijatia zásadnejších systémových zmien v oblasti sociálnych služieb a zabezpečenie ich reálnej finančnej a časovej dostupnosti, čo najširšiemu spektru ľudí odkázaných na ich poskytovanie, je bezpochyby veľká výzva pre Slovensko. O to viac v dnešnej dobe, kedy mnohí ľudia zápasia s chudobou.
Vo svojich podnetoch totiž ľudia často opisujú svoje ťaživé životné situácie, nezriedka spojené aj s nedostupnosťou sociálnych služieb. Svedčí o tom napr. aj podnet podávateľky, ktorá sa snažila pomôcť svojej príbuznej s duševnou chorobu. Pre neriešenie jej nepriaznivej sociálnej situácie zo strany obce sa totiž táto príbuzná ocitla na ulici. Paradoxne, až keď spáchala trestný čin a bolo jej súdom nariadené ochranné liečenie, sa napokon jej situácia priaznivo vyriešila.
Výsledkami vybavenia tohto podnetu bolo preukázané, že obec svojou nečinnosťou porušila základné právo príbuznej podávateľky na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných potrieb, ktoré zaručuje čl. 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na ochranu zdravia zaručené v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.
Aj keď moja pôsobnosť vo vzťahu k poskytovateľom sociálnych služieb je značne limitovaná, rovnako aj vo vzťahu k územným samosprávam pri financovaní poskytovateľov sociálnych služieb, pretože ide o súkromnoprávne vzťahy, skúsenosti, ktoré nám pani Ghannamová s pánom Sušinkom sprostredkovali, budú určite dôležitým zdrojom poznania pri mojej ďalšej práci.
