Dnes som so svojimi kolegyňami prijal v Kancelárii verejného ochrancu práv poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovú spolu s jej asistentkou Andreou Bučkovou.
Pani poslankyňa v úvode priblížila konkrétne poznatky zo svojej odbornej praxe v oblasti segregovaného vzdelávania, osobitne upozornila na problémy dvojzmenných prevádzok, oddeleného vzdelávania detí z rómskych komunít a väčšinového obyvateľstva, či na riziká budovania tzv. národnostných škôl, ktorými by mohlo dochádzať k ďalšej legitimizácii segregácie.
Zdôraznila potrebu nadrezortného prístupu, ktorý bude zohľadňovať nielen aktuálne možné riešenia, ale ktorý bude prínosom aj z dlhodobého hľadiska. Rovnako sa zaujímala o moje poznatky a zistenia, ako aj kompetencie verejného ochrancu práv pri riešení týchto otázok.
Ako som konštatoval aj vo svojich správach o činnosti za roky 2022 a 2023, deti z rómskych komunít trestáme na viacerých frontoch. Hostky som informoval, že aj pri výkone svojho mandátu sa stretávam s podaniami, týkajúcimi sa práva na vzdelanie bez diskriminácie pre rómske deti v slovenskom školstve. Pôsobnosť verejného ochrancu práv v prešetrovaní podnetov v tejto oblasti sa týka predovšetkým konania riaditeľa alebo riaditeľky školy ako orgánu verejnej moci, postupu Štátnej školskej inšpekcie alebo obce či samosprávneho kraja.
Aj v nadväznosti na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky je nutné implementovať opatrenia inkluzívneho charakteru, pri súčasnom využití dobrých príkladov z praxe, vrátane zahraničných.
S účastníčkami stretnutia sme následne diskutovali aj o nevyhnutnosti kreovania takých školských obvodov, ktoré by zohľadňovali etnické a sociálne zloženie obyvateľstva, o implementácii 3D princípov (desegregácie, degetoizácie a destigmatizácie), využívaní finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, či o vývoji aktuálnej súdnej praxe v danej oblasti.
Informoval som aj o svojich doterajších krokoch vo vzťahu k Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a mládeže SR a jednoznačne som podporil nevyhnutnosť prijímania a implementácie efektívnych desegregačných a inkluzívnych opatrení.
K otázke segregácie vo vzdelávaní informujem aj vo svojej výročnej správe za rok 2023 (str.139).
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej moci boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk.
Informačný materiál o pôsobnosti verejného ochrancu práv v rómskom jazyku nájdete na našej stránke.
