Nižšie pripájam moje úplné odpovede pre Denník N k článku Reedukačné centrum alebo dom hrôzy? Sklo na podrezanie, lieky od skladníčky, šúľanie tabaku namiesto školy.
Môžete, prosím, uviesť, či sa Úrad verejného ochrancu práv zaoberá situáciou v tomto reedukačnom centre? Ak áno, pre aké podozrenia a ako je zatiaľ záležitosť riešená? Kontaktovali ste aj políciu pre nejaké podozrenia?
Ešte v auguste 2023 mi bol doručený podnet „vo veci závažného dlhoročného zanedbávania a nerešpektovania práv detí umiestnených v Reedukačnom centre Chalmová…“.
Podnet obsahoval pomerne obsiahly opis celkovej situácie v reedukačnom centre týkajúci sa postupu vedenia centra, výchovno-vzdelávacej oblasti, materiálno-technického, a tiež personálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, šikany a iných problémov. V nadväznosti na tento podnet som postupoval podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého štátne orgány sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Preto som zaslal kópiu predmetného podnetu v anonymizovanej podobe Okresnej prokuratúre Prievidza. Tá ma následne informovala, že moje podanie odovzdala na vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Prievidza, odboru kriminálnej polície.
Zároveň som v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele zaslal kópiu predmetného podnetu aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ktorý následne postúpil moje podanie Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako orgánu s celoslovenskou pôsobnosťou.
Okresná prokuratúra Prievidza moje podanie zaslala na ďalšie konanie aj Krajskej prokuratúre v Trenčíne, keďže dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená v zmysle § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vykonáva priamo Krajská prokuratúra v Trenčíne. Krajská prokuratúra ma listom z 12. septembra 2023 informovala o vykonanej previerke, o svojich zisteniach a aj o uložených opatreniach. Upovedomila ma aj o tom, že predmetný podnet bol z dôvodu vecnej príslušnosti postúpený Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Prievidza, Štátnej školskej inšpekcii Trenčín a Regionálnemu úradu školskej správy Trenčín, ako zriaďovateľovi preverovaného zariadenia.
Krajská prokuratúra v Trenčíne ma tiež informovala, že kontrola plnenia opatrení uložených Krajskou prokuratúrou v Trenčíne bude predmetom ďalšej previerky. O jej priebehu a výsledkoch zatiaľ nemám bližšie informácie.
V nadväznosti na medializované zistenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v reedukačných centrách som o doručení predmetného podnetu aj o krokoch, ktoré som v tejto veci vykonal, informoval Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Koncom februára 2024 mi bol doručený ďalší podnet týkajúci sa pretrvávajúcej nepriaznivej situácie v reedukačnom centre v Bystričanoch, ktorý som postúpil na vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Je, prosím, možné uviesť, čo konkrétne považuje pán ombudsman Dobrovodský za kľúčové opatrenie v prípade reedukačných centier, v ktorých generálna prokuratúra odhalila závažné porušovania zákonov?
Predovšetkým využiť potenciál troch inštitúcií v Slovenskej republike.
Po prvé: potenciál komisára pre deti, ktorý od 1. mája 2023 plní úlohy Národného preventívneho mechanizmu (NPM) podľa Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Bol by som rád, ak by komisár pre deti v najbližšom období vykonal pravidelné a systematické návštevy v reedukačných centrách s cieľom kontrolovať zaobchádzanie s deťmi. Tým by sa posilnila ochrana detí pred zlým zaobchádzaním. Cieľom NPM je totiž identifikovať riziko zlého zaobchádzania vychádzajúce zo systémových nedostatkov a rutinných postupov. NPM sa má snažiť zlému zaobchádzaniu zamedziť na systémovej úrovni.
Po druhé: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojej správe ukázala, aký silný potenciál má previerka realizovaná v súlade s § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Ukázala, že môže veľmi efektívne stav preskúmať a následne komplexne zhodnotiť stav zákonnosti v reedukačných centrách.
Po tretie: Súdna moc, ktorá rozhoduje o umiestnení detí do reedukačných centier, má veľký potenciál chrániť záujem detí. Nie nadarmo sa nazýva konanie podľa Civilného mimosporového poriadku konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Aj vo svojej výročnej Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023 súdom odporúčam priame zisťovanie názoru dieťaťa. Názor maloletého dieťaťa sa má v súdnom konaní zisťovať v prvom rade samotným súdom. Tento spôsob umožňuje súdu bezprostredne vnímať a precítiť nielen obsah hovoreného slova, ale aj neverbálne faktory komunikácie dieťaťa, ako sú postoj tela, mimika a gestikulácia, dynamika, tón a intonácia reči dieťaťa a pod. To reflektuje aj poznatok generálnej prokuratúry, ktorá uvádza „Zo súdnych rozhodnutí, na základe ktorých boli deti premiestnené, je pritom zrejmé, že súdy vychádzajú výlučne z návrhu a tvrdení orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o potrebe pokračovania reedukácie, príp. zo správy reedukačného centra a závery v nich uvádzané nekriticky preberajú, hoci nie vždy reálne odrážajú aktuálnu situáciu dieťaťa“.
Čo je to najdôležitejšie opatrenie, aby sa situáciá v reedukačných centrách zmenila a už nedochádzalo k porušovania práv detí?
Odpoveď na túto otázku musí ponúknuť predovšetkým Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Ponúknuť nejakú inú koncepciu a pomenovať nové zloženie alebo štruktúru personálu. Možno viac diferencovať deti podľa ich potrieb. Určite ale treba do toho zapojiť aj sociálno-právnu kuratelu a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiyk, lebo ako som mohol vidieť v štatistikách, sú deti umiestňované do reedukácií preto, že zlyhala primárne rodina dieťaťa. Možno sa treba pozrieť na to, ako štát pomáha rodine zavčasu pomôcť vychovať dieťa, ak rodič zlyháva.
Možno aj uvažovať nad podrobnejšou úpravou činnosti reedukačných centier. Napríklad zákon o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele obsahuje podrobnejšiu úpravu práv detí a sú tam detailnejšie rozobrané metódy fungovania centier pre deti a rodiny. Školský zákon je v tejto oblasti „legislatívne chudobnejší“.
Tak, ako som už v minulosti uviedol, podľa môjho názoru je hlavne potrebné sa pozrieť na to, ako sa pracuje s deťmi, ktoré majú nejaké výchovné problémy v iných krajinách Európy. Takéto deti sú predsa všade, nie je to fenomén len Slovenska a pokiaľ to už niekde je nastavené dobre a funguje to nejaký čas, tak by sme sa mali inšpirovať. Ja, ako bývalý legislatívec, som zástancom právnej komparatistiky. Netreba zákony vymýšľať, keďže určite sa iná právna civilizácia s problémom, ktorý riešime my, stretla. To istí platí aj o štátnom systéme prevýchovy maloletých. S dieťaťom, ktorého problémy vyplývajú najmä z nefunkčného prostredia, je potrebné pracovať a poskytnúť jemu a jeho rodine podporu. Nie je vhodné mladého človeka na roky zatvoriť do nejakého centra, kde sa jeho psychika musí vysporiadať s odlúčením od rodiny, úplným odtrhnutím od vonkajšieho sveta, častokrát s fyzickými trestami, ako aj s ďalšími, úplne nevhodnými, výchovnými prostriedkami. Takto sa jeho traumy len nabaľujú a celkový stav sa zhoršuje. Pokiaľ by sa začalo hneď od prvých náznakov problémov pracovať s dieťaťom, možno formou nejakých stacionárov, denných zariadení, kde by mu bola poskytovaná aj psychologická, aj iná pomoc, a zároveň by sa hľadali možnosti pomoci a terapie pre celú rodinu, nebolo by potrebné toľko detí držať zavretých za vysokým plotom v starých, rozpadávajúcich sa kaštieľoch. Toto nie je len moja myšlienka. Túto myšlienku vyjadruje od roku 2016 aj zákon o rodine, ktorý upravuje, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Ako pán ombudsman vníma problematiku vyvodzovania zodpovednosti voči kompetentným, ktorí boli zodpovední za porušovanie práv detí v reedukačných centrách? Mala by sa voči nim vyvodzovať zodpovednosť?
Nemám bližšie informácie o vyvodení zodpovednosti. V podmienkach právneho štátu sa má určite vyvodiť zodpovednosť v prípadoch, v ktorých je to potrebné. Avšak potrestanie jedného či dvoch ľudí za ich zlyhanie nie je garancia, že sa dá zlému zaobchádzaniu zamedziť na systémovej úrovni. Je potrebné upriamiť pozornosť na prevenciu.