Celý článok v Denníku SME. Úplné vyjadrenie verejného ochrancu práv:

Ako vnímate, že pre deti z Ukrajiny so statusom cudzinca s dočasným útočiskom ešte na Slovensku nie je zavedená povinná školská dochádzka?

Určite nie je dobré, keď krajina, ktorá je viazaná Dohovorom OSN o právach dieťaťa, nevie zabezpečiť deťom právo na vzdelávanie. Na druhej strane, ak má mať dieťa z Ukrajiny zabezpečené právo na vzdelanie a toto má byť aj reálne vykonateľné, je dôležité dať krajine čas na prípravu vzdelávacieho systému. Teda, že v praxi musí byť zabezpečené dostatočné množstvo voľných miest na školách. Rovnako je potrebné aj kapacitne podporiť školy, ktoré budú ukrajinské deti prijímať.

Netreba zabudnúť ani na rodičov detí. Aj tí musia dostať určitý časový priestor na zápis dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky. Vo väčšine prípadov na Slovensko utiekli ženy s deťmi a je potrebné nechať im určitý priestor na adaptáciu.

Dôležitosť povinnej školskej dochádzky som nevnímal len z pohľadu vzdelávania detí, ale aj z pohľadu ich ochrany. Totiž škola a zamestnanci školy sú spoľahlivý zdroj informácií o tom, že sa s dieťaťom zle zaobchádza, alebo že je zanedbávané. Ukrajinské deti sa povinnou školskou dochádzkou na Slovensku aj lepšie integrujú do slovenského systému sociálnoprávnej ochrany alebo inej formy ochrany pred násilím. Aj zo samotného Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že krajiny, ktoré poskytujú útočisko utečencom, majú povinnosť prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie primeranej ochrany pre ich deti.

Ak by som to sumarizoval, som rád, že aspoň od školského roka 2024/25 dochádza k zabezpečeniu povinnej školskej dochádzky.

Plánuje sa zaviesť od školského roku 2024/25. Stačí to?

Radšej by som bol, ak by to bolo už od roku 2023/24, ale zrejme právna, finančná a organizačná logistika medzi štátom, samosprávami a či zriaďovateľmi škôl to neumožnila vykonať už od roku 2023/24. Ale túto problematiku budem monitorovať. S kolegyňami z Kancelárie verejného ochrancu práv sme zapojení do diskusie o zavedení povinnej školskej dochádzky pre tieto deti.

Z praxe vnímam, že napríklad v súčasnosti je problémom nedostatok dát o tom, koľko detí so štatútom dočasného útočiska sa na Slovensku nachádza, koľko z nich sa vzdeláva iba online formou a koľko detí je mimo akéhokoľvek prúdu vzdelávania.

Kolegyňa z našej kancelárie o tejto situácii diskutovala aj so zástupkyňou ukrajinského parlamentného komisára pre ľudské práva vzhľadom na to, že veľa ukrajinských rodičov sa Slovensku necháva svoje deti  vzdelávať sa online formou kvôli obave z toho, že im vzdelanie v krajinách EÚ nebude po návrte uznané. Aj preto je nevyhnutná komunikácia so zákonnými zástupcami týchto detí. Na jeseň by sme tiež radi pripravili stretnutie za okrúhlym stolom na túto tému.

V čom môže byť problematické, že ešte nie je zavedená?

Napríklad Európska komisia vo svojej správe poukazovala na to, že deti, ktoré nie sú zaradené do vzdelávania tým spôsobom, že nastúpia do škôl hostiteľskej krajiny, sú vystavené vyššiemu riziku predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy. Existuje tiež riziko, že by mohli vzniknúť paralelné vzdelávacie systémy, čo môže mať negatívny vplyv v rámci sociálnej a jazykovej inklúzie vysídlených detí, ako aj negatívny dopad na ich budúci úspech vo vzdelávaní.