Pre DenníkN som poskytol rozhovor v súvislosti s kauzou zaistenia matky do CPZ. Rozhovor si môžete prečítať tu.

Úplné znenie odpovedí si môžete prečítať nižšie:

1. V diskusiách pod viacerými článkami o prípade koluje informácia, že zadržaná je Rómka. Vnímate, že príslušníci marginalizovaných skupín (napríklad rómskej menšiny) zažívajú iný/horší prístup od polície ako majorita? Stretávate sa s takými prípadmi?

Verejný ochranca práv chráni práva všetkých ľudí bez rozdielu. Pri preskúmavaní podnetu, ktorý sa týka postupu polície, sa  verejný ochranca práv nepýta na to, či osoba, ktorej bolo zasiahnuté do základného práva, pochádza z národnostnej menšiny. Na poctivú odpoveď na túto otázku, by bolo potrebné jednotlivé podnety štatisticky sledovať aj z tejto optiky. Istú indíciu však môžu poskytnúť identifikované hromadné porušenia základných práv zo strany polície v rómskych osadách, napr. v Moldave nad Bodvou.

Verejný ochranca práv a jeho predchodcovia prešetrovali viaceré podnety, v ktorých boli príslušníci národnostných menšín vystavení neprimeranému zásahu príslušníkov polície, počnúc už spomínanou Moldavou nad Bodvou, cez policajnú raziu vo Vrbnici z roku 2015, policajný zásah v rómskej osade pri obci Zborov z roku 2017, policajný zásah v rómskej osade v Pezinku z roku 2018 až po podozrenie zo zbitia rómskych detí v karanténe v Krompachoch v roku 2020. V posledných dvoch zásahoch nebolo zistené porušenie základného práva, v ostatných prípadoch áno.

2. Polícia tvrdí, že zadržaná matka už nedojčila, jej obhajca hovorí opak. Vy k prípadu píšete: „…zákon však v tomto prípade na prípad dojčiacej matky nepamätal.“ Máte teda iné informácie ako polícia? Budete preverovať, ako polícia k tvrdeniu, že matka už nedojčila, dospela?

Verejný ochranca práv zatiaľ nemá bližšie informácie. Bude sa však pýtať, ako k tomu polícia dospela. Verejný ochranca práv telefonoval s obhajcom matky, ktorý už pripravuje podanie pre verejného ochrancu práv. Ak obhajca nepodá podnet, tak verejný ochranca práv využije svoje oprávnenie konať z vlastnej iniciatívy.

Zo znenia zákonnej úpravy je však zrejmé, že zákon policajtom neukladá povinnosť pri umiestňovaní do CPZ prihliadať na osobitnú situáciu dojčiacej matky. Ak by sa teda ukázalo, že je nutná špecifikácia právnej úpravy, bude to verejný ochranca práv tlmočiť ministrovi vnútra a parlamentu. Zároveň bude žiadať, aby zmena právnej úpravy bola prijatá čo najskôr. Je dôležité poznamenať aj to, že polícia je povinná vziať do úvahy aj novelizované ustanovenie Trestného poriadku, ktoré s účinnosťou od 1. decembra 2022 ukladá polícii, aby pri zatknutí alebo pri zadržaní prihliadala na záujem dieťaťa a najmä, aby bol výkon zatknutia či zadržania čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou preň. 

3. Hovoríte, že diskusia o trestnej zodpovednosti za drobné majetkové delikty je potrebná – v čom je teda naša legislatíva nedostatočná?

Máme tu právnu úpravu, ktorá de facto umožňuje odňať niekomu slobodu v dôsledku konania, ktorej spoločenská nebezpečnosť je takmer zanedbateľná, lebo sa jedná o škodu v hodnote niekoľkých EUR. Z ľudskoprávneho pohľadu, intenzita postihu nezodpovedá chránenej hodnote. Verejný ochranca práv rozumie argumentom, že treba čeliť opakujúcim sa drobným majetkovým konfliktom, avšak si nemyslí, že udeľovanie drakonických trestov je spôsob, ktorý je jediný možný a správny.

4. Tvrdíte tiež, že je potrebné humanizovať podmienky výkonu trestných sankcií pre tehotné ženy a matky maloletých detí – čo si pod tým máme predstaviť?

V súčasnosti je pre tehotné ženy, alebo ženy do veku jedného veku roku dieťaťa umožnené požiadať o odklad, resp. prerušenie výkonu trestu. Zároveň sa dlhodobo diskutuje o tom, že sa vo väznici v Trenčíne otvorí oddelenie pre matky s deťmi, kde budú v priestoroch, ktoré bude podobné domácemu prostrediu, umožnené vykonávať trest matkám s deťmi do dovŕšenia veku troch rokov. To však nestačí.

Je potrebné brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa. Malé dieťa nemôže byť trestané spolu s jeho matkou. Osobný kontakt, citová väzba s matkou je pre dieťa v prvých rokoch života tou najväčšou hodnotou. Oddelenie dieťaťa od matky by malo byť poslednou možnosťou v repertoári donucovacích prostriedkov štátu. Preto si verejný ochranca práv myslí, že by sa humanizácia mala realizovať najmä ukladaním alternatívnych trestov, pričom odňatie osobnej slobody by sa malo realizovať len v prípade, ak je zrejmé, že je jej pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť.

5. Ako je to v momentálnom stave našej legislatívy – upravuje zákon akokoľvek tieto podmienky tehotných či dojčiacich žien alebo žien s maloletými deťmi?

Viď odpoveď na prechádzajúcu otázku.

6. Poznáte dobré príklady z iných krajín? Ako to tam majú upravené?

V Českej republike existuje väznica so špecializovaným oddelením pre matky s deťmi, nachádza sa v meste Světlá nad Sázavou.  Za dobrý legislatívny vzor verejný ochranca práv považuje ustanovenie § 170 ods. 3 rakúskeho Trestného poriadku (StPO – Strafprozeßordnung 1975) podľa ktorého platí, že zaistenie alebo zadržanie sú neprípustné, ak sú v nepomere (außer Verhältnis) k významu trestnej veci. 

7. Matke okrem úhrady škody súd uložil trest 40 hodín verejnoprospešných prác – je to v poriadku vzhľadom na to, že sa stará o 1,5-ročného syna a ďalšie štyri deti? Stretli ste sa už s podobným prípadom?

Verejnému ochrancovi práv neprislúcha posudzovať spravodlivosť či zákonnosť uložených trestov. Vo všeobecnosti však verejný ochranca práv považuje postup súdnych autorít súladný s najlepším záujmom dieťaťa, ak by napríklad  matka dieťaťa mohla odpracovať verejnoprospešné práce v čase, v ktorom by mohla plniť materské povinnosti. 

8. Píšete, že už máte naplánované aj stretnutie s novým prezidentom Policajného zboru. Aké témy chcete otvoriť a prečo? 

Účelom stretnutia budú témy, ktoré si dlhodobo vyžadujú systémové riešenia, napr. postup polície pri umiestňovaní osôb do CPZ a vyhradených priestorov, ako aj podmienky v týchto priestoroch. S prezidentom Policajného zboru sa chce verejný ochranca práv rozprávať aj o implementácii odporúčania, ktoré schválila Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na poslednom zasadnutí v júni 2023, práve na návrh verejného ochrancu práv. Obsahom odporúčania je dôsledné zaznamenávanie dôvodov a spôsobu používania donucovacích prostriedkov, aby bolo v budúcnosti preskúmateľné, aj z pohľadu dodržiavania základných práv toho, kto tvrdí, že polícia konala neprimerane.

Dnes si polícia často zľahčuje prácu, že v zázname o použití donucovacích prostriedkov uvedie len paragrafové znenie bez bližšieho vysvetlenia. Toto je potrebné zmeniť. Predmetom stretnutia budú aj aktuálne poznatky z prieskumu v zariadení pre zaistených cudzincov v Sečovciach. Rovnako s novým prezidentom Policajného zboru verejný ochrana práv preberie aj pripravené návrhy uznesenia na zasadnutie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktoré je zvolané na 29. januára 2024. V uznesení sa má objaviť napríklad odporúčanie zabezpečiť vzdelanie policajtov, aby umiestňovali osoby do vyhradených priestorov len v nevyhnutných prípadoch a na nevyhnutný čas, ale nikdy nie cez noc alebo zabezpečiť a pravidelne kontrolovať, aby v celách policajného zaistenia, najmä v letnom období, nebol stav, ktorý by s inými priťažujúcimi faktormi mohol spôsobiť, že zaobchádzanie s osobami obmedzenými na slobode dosiahne intenzitu toho, že dôjde k porušeniu článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (právo na ochranu pred mučením, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním). 

9. “Zároveň využijem priestor na zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktoré je zvolané na 29. januára 2024, a bude žiadať o prijatie odporúčacieho uznesenia smerujúceho k zmene právnej úpravy,” uvádzate na webe. Čo ho sa zmena týka?

Zmena by sa týkala predpisov, ktoré upravujú postup polície, teda zákona o policajnom zbore a Trestného poriadku, a mala by smerovať k zabezpečeniu najlepšiemu záujmu dieťaťa v prípade, ak je matka konfrontovaná s donucovacou mocou štátu. Štát by mal zmeniť svoj prístup a vážiť záujem, ktorý je potrebné chrániť, v prípadoch, ak uvažuje o tak závažnom zásahu do základného práva, akým je obmedzenie na osobnej slobode. Dobrou legislatívnou pomôckou by mohlo byť podľa verejného ochrancu práv implementovanie už citovaného ustanovenia § 170 ods. 3 rakúskeho Trestného poriadku (StPO – Strafprozeßordnung 1975), podľa ktorého platí, že zaistenie alebo zadržanie sú neprípustné, ak sú v nepomere (außer Verhältnis) k významu trestnej veci.