Ak sme dodnes nevytvorili právny rámec pre zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia, nesplnili sme si ako štát povinnosť zabezpečiť rešpektovanie ich súkromného a rodinného života. Je najvyšší čas, aby sme v tejto otázke urobili krok dopredu a uznali ich právo na dôstojný život. Už by sme sa nemali pýtať či, ale ako to zabezpečíme.

Ak sa v téme posunieme ďalej, a to k adopciám detí pármi rovnakého pohlavia, prvé, na čo je potrebné upozorniť, je fakt, že ako štátu nám z doposiaľ uzatvorených medzinárodných zmlúv nevyplýva žiaden záväzok, na základe ktorého by bolo našou povinnosťou povoliť na Slovensku adopcie detí párom rovnakého pohlavia. V súčasnosti teda v tomto kontexte nedochádza k porušeniu žiadneho práva párov rovnakého pohlavia a je na nás ako krajine, či a ako túto otázku vyriešime. Mali by sme však vždy myslieť na najlepší záujem dieťaťa.

Na dnešnej diskusii v Novej Cvernovke o dúhových rodinách je okrem mojich kolegýň – právničiek z Kancelárie verejného ochrancu práv, aj niekoľko párov rovnakého pohlavia, ktoré majú deti a v našej spoločnosti plnohodnotne fungujú. Ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie.
Som ľudsky presvedčená o tom, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc. Máme ako spoločnosť naozaj obavy z toho, že vzťahy, ktoré sú láskyplné a stabilné by mohli ohrozovať najlepší záujem dieťaťa?