V príhovore na dnešnej konferencii som uviedla, že prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím často vychádza skôr z paternalizmu a mocenskej nadvlády než z uznania, solidarity a princípov spravodlivosti. Zdravotné postihnutie nie je ani tak prítomnosť nejakého fyzického alebo mentálneho nedostatku či odlišnosti, ako skôr ich vnímanie a konštrukcia. Postihnutie je skutočnosťou, ktoré sa znevýhodnením stáva až vtedy, keď je okolie plné bariér. Napríklad, znížená mobilita je fakt, ale znevýhodnením sa stáva, keď sa vo verejnom priestore nachádzajú len vyvýšené obrubníky alebo schody. Analogicky, nedostatok príležitostí na rozvoj a zmocňovanie, nedostatok príležitostí na participáciu robí z postihnutia znevýhodnenie tým, že ľudí so zdravotným postihnutím uzatvára a robí ich závislými od väčšinovej spoločnosti.
Je prirodzené a vítané, ak sa ľudia so zdravotným postihnutím snažia občiansky angažovať. Mali by mať zároveň možnosť participovať na tvorbe a zmene pravidiel, ktoré sa ich týkajú.V kontexte športu sme v Kancelárii verejného ochrancu práv v poslednom období riešili podnety, ktoré sa týkali športovcov a športovkýň so zdravotným postihnutím pri bonifikovaní ich úspechov na vybraných medzinárodných športových podujatiach. Podávatelia poukázali na to, že niektoré zo športových podujatí určených pre športovcov so zdravotným postihnutím v zákone o príspevku za zásluhy v športe chýbajú, pričom túto absenciu nie je možné racionálne odôvodniť.Je potrebné tiež upozorniť, že riziko straty financií je vyššie u športovcov a športovkýň so zdravotným postihnutím. Súvisí to predovšetkým s nižším počtom športových podujatí pre ľudí so zdravotným postihnutím, a teda už potenciálne nižším počtom získaných odmien.Želám si, aby bariéry medzi svetom športovcov so zdravotným postihnutím a skupinami a inštitúciami, ktoré majú moc určovať a meniť pravidlá hry, mizli, a to aj s aktívnym prispením samotných športovkýň a športovcov.(prevzaté zo stránky VOP na Facebooku počas funkčného obdobia Márie Patakyovej)