Dnes som sa ako verejný ochranca práv zúčastnil v Trenčíne pietneho podujatia “Nezabudnutí susedia” – čítanie mien obetí holokaustu a čítanie mien záchrancov.

Počuť jedno meno za druhým je silný zážitok. Človek si uvedomí, že za každým menom bol konkrétny život – muž, žena, dieťa. Niekto, kto mal svoje sny, rodinu, budúcnosť. A všetko to bolo odopreté len preto, že patrili k menšine alebo boli označení za „iných“.

Ich utrpenie nám pripomína, že sloboda a základné práva nikdy nie sú samozrejmosťou. Práve naopak – musíme ich neustále chrániť. Ako verejný ochranca práv preto opakovane zdôrazňujem, že prejavy nenávisti, rasizmu či antisemitizmu nesmieme nikdy bagatelizovať.

Aj v minulosti som mal možnosť uctiť si pamiatku obetí – v roku 2024 som pri príležitosti pamätného dňa prevzal záštitu nad podujatím Čítanie mien obetí holokaustu v Bratislave. V júli tohto roka som sa zúčastnil Memoriálu po stopách Eliho Vaga a jeho sestry Ester – židovských detí, ktoré mali to šťastie a holokaust prežili. Ich príbeh je jedným z mála, ktorý sa skončil životom, nie smrťou.

Počas pracovnej cesty u arménskej ombudsmanky v Jerevane som si uctil pamiatku obetí arménskej genocídy z roku 1915. V tamojšom múzeu som narazil na mrazivý citát Adolfa Hitlera, ktorý v auguste 1939 cynicky poznamenal:

„Kto si dnes ešte spomenie na vyhladenie Arménov?“

Táto veta nie je len svedectvom bezcitnosti, ale aj varovaním, čo sa môže stať, keď zabúdame.

Uctiť si obete holokaustu znamená byť bdelý dnes – voči každému prejavu diskriminácie, ponižovania či nespravodlivosti. Aj preto sa snažím upozorňovať na porušovanie ľudských práv zo strany štátu a účasťou na podobných podujatiach udržiavať pamäť našej spoločnosti.

Pamätajme, že zabudnutie je najväčším rizikom. Len ak si budeme pripomínať minulosť, dokážeme ochrániť prítomnosť a budúcnosť pred možnými ľudskoprávnymi tregédiami.

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotkách je zachytený verejný ochranca práv počas pietneho podujatia v Trenčíne]