Od pondelka som na zahraničnej služobnej ceste v Arménskej republike, kam som zavítal na pozvanie ochrankyne ľudských práv Arménska, Anahit Manasyan.

Arménsko je pre mňa viac než len geografickým bodom na mape – je krajinou, ktorá je hlboko spätá s mojím osobným príbehom. Vyrastal som v arménskej rodine, a preto som túto cestu prijal nielen ako profesionálnu povinnosť, ale aj ako ľudsky silný a emotívny zážitok.

Mimoriadne silný moment pre mňa predstavovala návšteva pamätníka Tsitsernakaberd, kde sme si uctili pamiatku obetí arménskej genocídy. Ticho tohto miesta, plné bolesti, ale aj dôstojnosti, vo mne zanechalo hlbokú stopu.

Ľudské práva nie sú len paragrafy a deklarácie – sú základnou ochranou dôstojnosti každého jedného z nás, bez rozdielu. Pripomínajú nám, že ticho tvárou v tvár nespravodlivosti je vždy zlou voľbou. Preto je dôležité o minulosti hovoriť, učiť sa z nej a konať v mene spravodlivost a ochrany základných práv a slobôd všetkých ľudí – dnes aj zajtra.

Zo zahraničnej cesty vám prinesiem viacero zaujímavých a konkrétnych ľudskoprávnych výstupov v nasledujúcich dňoch.

[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotkách je zachytený verejný ochranca práv spolu s účastníčkami a účastníkmi pietneho aktu a návšteve múzea pri pamätníku Tsitsernakaberd ]