Verejná ochrankyňa práv sa dňa 3.9.2018 obrátila na Ústavný súd SR s návrhom na začatia konania o súlade ustanovenia § 22 ods. 2 prvá veta v časti „najskôr od 6. roku veku dieťaťa do dovŕšenia 65. roku veku“ a druhá veta a ustanovenia § 34 ods. 3 v časti „najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku“ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia s Ústavou SR, Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Verejná ochrankyňa práv dospela k záveru, že na základe aplikácie napadnutej právnej úpravy – rozlišovaním na základe veku – odopiera bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu nevyhnutný a adekvátny sociálny príspevok na osobného asistenta, alebo na kúpu motorového vozidla, zdravotne postihnutým osobám vo veku nad 65 rokov a pod 6 rokov.

Ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS 16/2018-104 zo dňa 2.4.2020 vyslovil nesúlad ustanovenia § 22 ods. 2 prvej vety v časti „najskôr od 6. roku veku dieťaťa do dovŕšenia 65. roku veku“ a druhej vety a ustanovenia § 34 ods. 3 v časti „najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku“ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.