Osobitne vítam postoj ESĽP vo vzťahu k zvukovo-obrazovému záznamu. Z neho totiž bolo zrejmé, že udalosti na ňom zachytené sa na policajnej stanici odohrali, aj keď v trestnom konaní nebolo preukázané, že sa trestnej činnosti dopustili dotknutí policajti. V čase nahrávky boli deti v moci polície a z nahrávok je zrejmé, že boli nútené sa navzájom udierať po tvári a potom si dávať bozky, a to v prítomnosti uniformovaných policajtov a v prítomnosti psov bez náhubkov.

Na základe toho ESĽP, že zaobchádzanie so sťažovateľmi bolo neľudské a ponižujúce a došlo k porušeniu článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Môj predchodca, pán docent Kandráč, žiadal ministra vnútra, ako aj prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach o poskytnutie vysvetlenia a informácie ku kauze. Pán docent v Správe o činnosti za rok 2009 konštatoval, že ochrana ľudských práv je životne dôležitá pre každého človeka, obzvlášť pre deti, ktoré si tieto práva dokážu uplatňovať oveľa ťažšie ako dospelý človek. Rozhodnutie ESĽP ma, ako verejného ochrancu práv, len utvrdzuje v tom ako dôležité sú moje neohlásené návštevy náhodne vybraných policajných staníc.

Viac sa môžete dočítať v tlačovej správe.