Verejná ochrankyňa práv sa dňa 16.12.2014 obrátila na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania o súlade ustanovenia § 9 ods. 2 druhá veta a § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce.

Verejná ochrankyňa práv dospela k záveru, že napadnuté zákonné ustanovenia predstavujú nútené obmedzenie vlastníckeho práva a zasahujú do práva vlastníkov nehnuteľností v súvisle zastavanom území pokojne užívať svoj majetok, nakoľko im ustanovujú osobitné povinnosti voči priľahlým nehnuteľnostiam (chodníkom) v prospech vlastníkov týchto nehnuteľností a nie vo verejnom záujme, pričom za plnenie týchto povinností nie je dotknutým vlastníkom nehnuteľností poskytovaná žiadna finančná náhrada.

Ústavný súd SR svojím uznesením PL. ÚS 40/2015 – 86 zo dňa 18.5.2016 rozhodol tak, že návrh verejnej ochrankyne práv zamietol.