Verejná ochrankyňa práv sa dňa 18.6.2013 obrátila na Ústavný súd SR so svojím návrhom na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku s Ústavou SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Verejná ochrankyňa práv dospela k záveru, že napadnutá právna úprava ústavne nekonformným spôsobom znevýhodnila kategóriu oprávnených osôb, o ktorých reštitučnom nároku príslušný správny orgán bez ich zavinenia právoplatne nerozhodol do 1. augusta 1999, oproti tým kategóriám oprávnených osôb, v prípade ktorých tak príslušný správny orgán do uvedeného dátumu rozhodol a nie je preto v súlade s čl. 13 ods. 3 Ústavy SR. Napadnutou právnou úpravou zákonodarca v rozpore s princípom právnej istoty zasiahol do legitímnych očakávaní oprávnených osôb.

Ústavný súd SR uznesením sp. zn. PL. ÚS 44/2015-20 zo dňa 28.10.2015 návrh verejnej ochrankyne práv odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.