Vyjadrenie pre Denník SME k článku: Obavy z jeho voľby sa nenaplnili. Dobrovodský sa viackrát zastal LGBT+ ľudí
22. 5. 2023

Odpovede na otázky redaktora SME pána Martina Vanča. Článok denníka SME.

Odpovede zo dňa 19.5.2023

Pozeral som si správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2022, ale nenašiel som v nej žiadnu zmienku o teroristickom útoku na členov LGBTI+ komunity na Slovensku na Zámockej ulici. Tento útok rozprúdil aj diskusiu o právach tejto menšiny a viedol k pokusom riešiť práva legislatívne. Prečo sa nič z toho nedostalo do výročnej správy verejného ochrancu práv? 

Výročná správa verejného ochrancu práv za rok 2022 bola špecifická v tom, že sa v nej odráža činnosť mojej predchodkyne, pani profesorky Márie Patakyovej za tri prvé mesiace roku 2022 a moja činnosť za pomerne krátke obdobie, keďže som nastupoval do funkcie až začiatkom decembra.

Netreba zabúdať, že vyše polročné obdobie bol post ombudsmana neobsadený. V tom čase bola činnosť Kancelárie verejného ochrancu práv obmedzená na získavanie podkladov a analytickú činnosť v podnetoch a kompetencie verejného ochrancu práv neboli vykonávané, pretože tie prináležia jemu osobne.

Útok na členov LGBTI+ komunity na Zámockej ulici sa stal v čase, keď bol post neobsadený. Dôvod, prečo verejnosť neeviduje vyjadrenia verejného ochrancu práv k incidentu, je teda zrejmý. Čo sa týka samotnej udalosti, jej charakter je trestnoprávny a riešenie patrí do rúk orgánov činných v trestnom konaní.

Kompetencie verejného ochrancu práv sú v tomto prípade obmedzené na legislatívne odporúčania. Túto kompetenciu som využil vznesením námietky v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v ktorom sa prejednával návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení z dielne Ministerstva spravodlivosti SR.

Viac k téme nájdete v dokumente  Pripomienky k návrhu Zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministrovi spravodlivosti SR som dal do pozornosti ľudskoprávne aspekty, vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä z nedávneho rozsudku Fedotova vs. Ruská federácia. V rozsudku sa uvádza, že z článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach „ochrana súkromného a rodinného života“ vyplýva, že štát má povinnosť poskytnúť párom rovnakého pohlavia adekvátne (právne) uznanie a ochranu ich vzťahu. Cieľom uznania vzťahu párov rovnakého pohlavia má byť zaštítenie týchto párov legitimitou a posilniť ich inklúziu v spoločnosti tak, aby sa obmedzovala stigmatizácia na základe sexuálnej orientácie.

Táto moja aktivita sa však premietne až do výročnej správy  za obdobie roka 2023. 

Ešte dávam do pozornosti, že na budúci týždeň, v relácii RTVS Do kríža budem napríklad diskutovať s  právničkou, pôsobiacou v oblasti ochrany práv LGBTI+ menšiny na Slovensku, pani Luciou Berdisovou a s pánom profesorom Tomášom Ľalíkom z Právnickej fakulty UK na tému nedávneho rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova vs. Ruská federácia.

2.   Taktiež som v správe nenašiel riešenie žiadneho podnetu, ktorý by sa týkal práv LGBTI+ menšiny na Slovensku s výnimkou nových štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti pri tranzícii transrodových osôb. Znamená to, že ombudsman (či už vy alebo pani Patakyová) ste v minulom roku žiadny takýto podnet neriešili? 

Verejný ochranca práv pracuje s tými podnetmi, ktoré dostáva od fyzických a právnických osôb. Je pravda, že ani moja predchodkyňa, ani ja, vychádzajúc z pripravených podkladov od Kancelárie, som sa žiadnym iným podnetom v oblasti práv LGBTI+ menšiny, okrem práv transrodových osôb, nezaoberal, pretože takéto podnety v súčasnosti naša Kancelária neeviduje.

Hneď po mojom nástupe som sa 20. decembra 2022 stretol so zástupcom Iniciatívy Inakosť pánom Martinom Mackom a s právničkou, pôsobiacou v oblasti ochrany práv LGBTI+ menšiny na Slovensku, pani Luciou Berdisovou. Spoločne sme diskutovali o aktuálnej úrovni zabezpečenia práv LGBTI+ ľudí na Slovensku, ale aj o možnostiach a o limitoch pôsobnosti verejného ochrancu práv.  Hostia nás upozornili na najčastejšie problémy, s ktorými sa stretávajú páry rovnakého pohlavia a transrodové osoby. Vyzval som ich, aby sa s konkrétnymi podnetmi obrátili na Kanceláriu.

Zároveň sa stále zaoberám situáciou cudzincov, ktorí tvoria s našimi občanmi páry rovnakého pohlavia a chcú žiť na území Slovenska. Naša legislatíva im totiž neumožňuje udelenie pobytu z dôvodu rodinných väzieb, a to napriek uzavretému manželstvu na základe právnej úpravy iného štátu. Moja predchodkyňa, pani Mária Patakyová, v tejto veci podala návrh na Ústavný súd SR. Ten prijal jej návrh na ďalšie konanie a nedávno mi bolo doručené stanovisko vlády SR, ku ktorému som zasielal svoje vyjadrenie. Verím, že touto otázkou sa Ústavný súd SR bude meritórne zaoberať v  blízkom období.

Pokiaľ ide o postavenie transrodových osôb, pri mojich rozhodnutiach a postupoch je dôležité vychádzať z aktuálnych poznatkov právnej vedy. Preto som dňa 28. februára 2023 pozval na odborné stretnutie akademičky a akademikov, ktorí sú riešiteľmi projektu, ktorý bol finančne podporený Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA). Projekt sa týka postavenia transrodových osôb na Slovensku a výskum prebieha na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

K téme zápisu zmeny pohlavia transrodových osôb som sa vyjadril v liste poslancom NR SR.  

3.   V posledných mesiacoch ste sa zúčastnili niekoľkých akcií, ktoré upozorňovali na práva LGBTI+ ľudí. Zúčastnite sa aj dúhového Pride?

Zúčastňujem sa ako hosť na podujatiach, ktoré sa venujú problematike všetkých menšín alebo zraniteľných skupín obyvateľov (napr. seniori alebo psychiatrickí pacienti).

Pokiaľ ide o náboženské menšiny, prijal som pozvanie na iftar, ktorý organizuje Islamská nadácia na Slovensku.

Pravidelne navštevujem podujatia, ktoré sú venované téme útlaku etnických skupín v múzeu holokaustu v Seredi.  

Rovnako sa zúčastňujem na pietnych podutiach, ktoré sú venované spomienke na vraždenie Rómov.

V rámci ochrany práv seniorov som pri príležitosti Európskeho dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami prijal zástupcov seniorských organizácií na Slovensku, ale aj zástupcov mladej generácie, pretože budem podporovať medzigeneračný dialóg. 

Viac k téme nájdete v článku Budem sa zasadzovať za práva seniorov a medzigeneračný dialóg

Otázka ochrany sexuálnych menšín je taktiež veľmi dôležitá: Napríklad v stredu tento týždeň som sa zúčastnil, ako pozvaný hosť, otvorenia novovznikajúcej inkluzívnej zbierky v priestoroch Bratislavského hradu. Slovenské národné múzeum túto zbierku otvorilo symbolicky, v deň boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii. Bolo pre mňa smutné vidieť, že predmetom zbierky sa stal dar, ktorý daroval múzeu Roman Samotný. Je ním prestrelená ponuková tabuľa patriaca podniku Tepláreň Café, ktorú strelec zasiahol, keď páchal svoj teroristický útok.  

Na žiadnom z týchto podujatí sa však nesprávam takým spôsobom, ktorý by znamenal vmiešavanie sa do ústavného práva obyvateľov slobodne sa zhromažďovať a prejavovať svoje názory. Toto právo patrí obyvateľom. Obyvatelia na  jeho základe môžu prejavovať svoje názory a pokojne aj ideológiu.

A tu prejdem k Vašej otázke k dúhovému Pride-u. Pride má svoju tribúnu, na ktorej vystupujú rovnako obyvatelia nášho štátu. Realizujú svoje základné ústavné právo zhromažďovať sa a voľne vyjadrovať svoj názor. Ak by štátna moc vstúpila nohou na túto tribúnu, tak dôjde k ingerencii štátneho orgánu. Ľudské právo zhromažďovania je vyhradené len občanom. Nevidím priestor pre tú nohu štátneho orgánu. 

A preto sa nezúčastním ani Pride-u, ale ani Pochodu za rodinu.

Okrem toho sa obávam, že ak by som sa v týchto vypätých spoločenských časoch zúčastnil Pride-u alebo Pochodu za rodinu, tak by som, ako verejný ochranca práv, mohol prispieť k polarizácii. Mohol by som sa stať symbolom, ktorý polarizuje v architektúre verejnej moci. To sa odohráva v politickom ringu.

A presne tomu sa od svojej kandidatúry až doteraz snažím vyhýbať. Ja chcem pomáhať každej komunite, avšak nie aktivitami, ktoré by mohli byť vyložené ako účasť na ideologickom diskurze v spoločnosti. Ja chcem riešiť porušenie ľudských práv vrátane LGBTI+ ľudí, ale kým napríklad občiansky sektor háji ich práva v symbolickej rovine, verejné inštitúcie majú povinnosť práva ľudí hájiť v zákonnej a konkrétnej rovine od prípadu k prípadu.

Preto ma mrzí, keď niekto činnosť verejného ochrancu práv zužuje len na vešanie dúhových vlajok, či na účasť na Pride. 

Diskusii o tejto téme sa nevyhýbam. Tá však musí zostať neideologická a musí zostať rýdzo ľudskoprávna. 

Aj preto som pripomienkoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Viac k téme nájdete v článku Upozornil som na nedostatky návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení

https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2023/03/LP_2023_62-pripomienky.pdf

4.   Sú nejaké témy, ktoré považujete za svoje priority a chcete im venovať najväčšiu pozornosť? 

Prioritou bolo predovšetkým vybaviť vyše 620 nevybavených podnetov, ktoré boli odbornými zamestnancami Kancelárie preskúmané a pripravené na schválenie. To sa mi už podarilo koncom apríla. 

Viac k téme nájdete v článku Vybavil som a schválil viac ako 630 podnetov.

Naďalej budem postupne vybavovať podnety tak, ako prichádzajú, a ako nám kapacita umožní ich preskúmať.

Preto povedať v tomto čase čo je a čo nie je pre mňa priorita, by nebolo úplné fér voči podávateľom podnetov. Z doterajších podnetov ale vidím, že sa potvrdzuje moja téza, že chudoba je najväčšia lekcia pre ľudské práva a slobody na Slovensku. Chudoba je následok a príčina porušovania ľudských práv zároveň.

Dôležitosť a význam zamerať sa na oblasť ochrany a dodržiavania sociálnych práv potvrdzujú aj podnety, v ktorých som konštatoval porušenia práva Sociálnou poisťovňou. Išlo v nich najmä o prípady, kedy sa nedodržali zákonom stanovené časové lehoty. Napr. podávateľ bol bez vdovského dôchodku štyri mesiace. V inom prípade až po intervencii verejného ochrancu práv bol podávateľovi po zbytočných prieťahoch priznaný invalidný dôchodok. 

Nedávno som dal na túto tému vydal aj tlačovú správu.

Prioritou budú aj výjazdy do terénu a moja inovátorská ombudsmanská metóda kontroly dodržiavania ľudských práv a slobôd – náhodné a neohlásené kontroly vo väzenstve, polícii a psychiatri. 

Viac k téme nájdete:

5.   Kedy očakávate, že parlament prerokuje správu za rok 2022? 

Neviem to odhadnúť, keďže Národná rada Slovenskej republiky je autonómna pokiaľ ide o schvaľovanie programu schôdze. Mám však nádej, že spolu s pani komisárkou Stavrovskou a s pánom komisárom Mikloškom budeme môcť svoje správy predniesť na júnovej schôdzi.

6.   V posledných týždňoch parlament prerokoval množstvo zákonov, ktoré sa dotýkali aj ľudských práv. K niektorým ste sa vyjadrili listom, ale k iným nie (oslabovanie práv verejnosti pri stavebnom konaní, zmeny v pripomienkovaní zákonov verejnosťou, novovzniknutý inštitút súkromnej nadácie). Bolo to preto, že váš úrad nemá kapacitu sledovať všetky návrhy zákonov, ktoré potenciálne obmedzujú práva občanov alebo preto, že ste tieto návrhy nepovažovali za problematické?

Dôvodov prečo som sa nevenoval všetkým návrhom zákonov bolo viacero.

V minulosti Národná rada Slovenskej republiky neprerokovala na jednej schôdzi vyše 200 zákonov. Okrem toho Kancelária verejného ochrancu práv, v porovnaní s inými ústrednými orgánmi štátnej správy, nemá samostatný legislatívny odbor, ktorý by zabezpečoval výkon týchto činností. A preto som osobne rád, že sa nám vôbec pri personálnej podimenzovanosti našej Kancelárie podarilo návrhy v takom rozsahu analyzovať a zaslať poslancom stanovisko. Participáciu verejného ochrancu práv na legislatívnej úprave ešte v štádiu medzirezortného pripomienkového konania, prípadne v rámci prerokúvania legislatívnych návrhov Národnou radou SR, vnímam ako dôležitý a efektívny prostriedok k zabezpečeniu zákonnej ochrany základných práv a slobôd. Pri tejto činnosti som zužitkoval doterajšie legislatívne skúsenosti. Aj preto som tieto aktivity oproti minulosti výrazne rozšíril a budem rád, ak v prípade vytvorenia vhodných kapacitných i rozpočtových podmienok budem môcť svoje iniciatívy v budúcnosti znásobiť.

Okrem toho som musel pri výbere návrhov zákonov dbať starostlivo na to, aby som z mojej pozície a z kapacity kolegov a kolegýň z Kancelárie „neukrojil“ vzácny čas, ktorý má byť venovaný hlavnému cieľu verejného ochrancu práv a jeho Kancelárie,  a to poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc fyzickým osobám a právnickým osobám v rozsahu Ústavou SR a zákonom o verejnom ochrancovi práv ustanovenej pôsobnosti, a to riadne a včas.

Dôležité je uviesť aj to, že po nástupe do funkcie ma 1. decembra 2022 čakalo vyše 620 nevybavených podnetov, ktoré boli odbornými zamestnancami Kancelárie preskúmané a pripravené na schválenie. Ich vybavenie bolo mojou hlavnou prioritou a túto sa podarilo splniť. Súčasne prichádzali podnety nové, ktorých počet sa postupne zvyšuje. Považujem za nevyhnutné bližšie sa oboznámiť s obsahom všetkých podnetov, aby som mohol relevantne posúdiť oblasti, v ktorých vidím najväčšie rezervy a problémy.

Viac k téme nájdete v článku Vybavil som a schválil viac ako 630 podnetov.

Ďalším dôvodom prečo som sa venoval len niektorým návrhom zákonov je to, že verejný ochranca práv nie je zaradený medzi tzv. povinne pripomienkujúce subjekty. Zameral som sa napríklad na návrhy zákonov, pri ktorých som ja sám za krátke obdobie svojej činnosti, alebo historicky už aj moji predchodcovia zistili skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon porušuje základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Prípadne som identifikoval návrh zákona, ktorý by bolo dobré upraviť, aby sa dosiahol vyšší ľudskoprávny štandard.

Dovoľujem si dať príklady. Išlo o návrhy zákonov, ktoré sa dotýkajú:

– zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

– práv odsúdených v systéme Zboru väzenskej a justičnej stráže,

– katastra nehnuteľností,

– invalidných dôchodkov,

– zápisu zmeny pohlavia transrodových osôb.

Rovnakom som pripomienkoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Ďalšie články
Všetky články